Už dávno neplatí to, že autorita učiteľa je neotrasiteľná. Deti ich nemajú problém poslať do všetkých možných telesných otvorov, pretože vedia, že im nič nehrozí. Byť učiteľom už bohužiaľ prestáva byť poslanie. Naopak, mení sa na každodenný boj.

Prečítajte si spolu s nami zážitky učiteľov, ktorí upozorňujú na to, ako sa za posledných dvadsať rokov mení prístup nielen študentov, ale aj rodičov detí, ktoré chodia do školy. Možno by to bolo chvíľkami zábavné. Keby to nebolo také smutné a desivé.

#1 Študenti sa vôbec nemenia. Deti ostávajú deti, tínedžeri sú tínedžermi. Zmenili sa však rodičia. Učiteľ viac pre nich nie je autorita. Nadovšetko milujú svoje deti, až ich tým ničia. (Slová učiteľa, ktorý učil od roku 1968 do roku 2004).

#2 Rodiča sú na strane detí, nie učiteľa. Nezaujíma ich, čo dieťa urobilo. Pre nich je dôležité za všetkých okolností veriť dieťaťu. V súčastnosti je chyba vždy na strane učiteľa. Keď som ja bola dieťaťom, moji rodiča verili len dospelému. Mne neverili ani slovo. A to tiež bola chyba.

#3 Rok 1997: „Prestaňte si posielať lístočky!“ Rok 2007: „Prestaňte si esemeskovať!“ Rok 2017: „To naozaj musíte cez hodinu pozerať Netfix?“

#4 Ako ste si nedovolili dať tomu zlatíčku jednotku s hviezdičkou? Určite na ňom sedíte a neviete oceniť jeho (super)schopnosti!

#5 Rok 1997: „Musíte to vedieť vypočítať aj s hlavy! Nebudete predsa so sebou po celý život nosiť kalkulačku!“

Rok 2017: „Pred začiatkom testu si vypnite všetky zariadenia. Mobily, tablety aj všetko, čo má v sebe zabudovanú kalkulačku!“

#6 Deti ostávajú rovnaké, no rodičia dnes zo všetkého vinia učiteľa. Ten môže za zlé známky aj za nepozornosť dieťaťa. Okrem toho sa dieťa čím skôr onálepkuje nejakou psychickou poruchou, za ktorou sa neraz sníva lenivosť, agresivita a absencia akejkoľvek výchovy.

#7 Deti kedysi za svoje chyby niesli následky. Volá sa to zodpovednosť. Dnes sú zvyknuté na to, že sa im všetko prepečie.

#8 Rok 1997: „Dajte si ruky na lavicu.“ Rok 2007: „Zavolám tvojim rodičom!“ Rok 2017: „Prosím, nevolaj svojim rodičom!“

#9 Dnes čoraz viac detí berie lieky na úzkosť, depresiu či stres. Nikto však nevidí súvis s tým, že tieto deti neraz vidia svojich rodičov len cez víkend.

#10 Nikdy nezabudnem na slová učiteľa, ktorý mal 30-ročnú prax. „Kedysi, keď sa niečo stalo, išli rodičia za dieťaťom a spýtali sa ho, čo sa stalo. Dnes, keď niečo vyvedie dieťa, idú za tebou a pýtajú sa to isté teba.“

#11 Rok 1997: Študenti fajčili, nadávali a boli sarkastickí. Milovali Nirvanu Rok 2007: Vyžadovali pozornosť. Túžili po nej. Ale boli v celku milí Rok 2017: Používajú toľko emotikonov, MEME obrázkov a virtuálnych symbolov, že v skutočnosti ani nevedia, čím sú. Úplne im chýba kreativita.

#12 Teraz sa bojím na dieťa čo i len zvýšiť hlas, keď použije sprostú nadávku. Keď mne v škôlke vyletelo z úst neslušné slovo, mama mi umyla ústa mydlom. A bolo po nadávkach.

#13 Rok 1997: Zabíjam nudu so Supermariom Rok 2007: Zabíjam nudu na Facebooku Rok 2017: Zabíjam nudu čítaním príspevkov na Reddite na iPhone. 

#14 Som starý chren, no mám za sebou životné skúsenosti. Kedysi boli deti zvedavé, túžili po nových vedomostiach. Dnes sú ľahostajní, ľahko ovládateľní, pevne presvedčení, že všetko sa dá „vygoogliť.“

#15 Deti trávili kedysi celé dni vonku. Prišli zo školy, batoh hodili do kúta a domov prišli až tesne pred večerou. Dnes deti netušia, kedy im ide najbližší autobus. Stačí len zavolať a otec alebo mama ihneď prídu po nich autom.

#16 Rok 1997 (dieťaťu): „Ako si opovážil prepadnúť?“ Rok 2007 (sebe): „Ako to, že moje dieťa prepadlo?“ Rok 2017 (učiteľovi): „Ako to, že ste nechali moje dieťa prepadnúť?“

#17 Aké to bolo? Veľmi jednoduché. 1997: žiadne mobily 2007: malé mobily 2017: veľké mobily

A ako to vidíte vy? Je dnešná generácia detí horšia ako tá minulá? Je však pravda, že keď sme my prišli zo školy, dostali sme za poznámky či zlé známky poriadnu „hubovú“ polievku.

Pozri aj: Tehotná žena chce za každú cenu zaujať. Ak nedostane 4-tisíc retweetov, pôjde na potrat

boredpanda.com