Učiteľom angličtiny je už 14 rokov. Viedol už stovky študentov a tvrdí, že Slováci anglicky vedia, aj keď si často myslia opak.
A keby aj nevedeli, Viliam Rigo im celkom zadarmo ukáže efektívne metódy, vďaka ktorým sa cudzí jazyk dokážu naučiť bez ohľadu na vek a predchádzajúce vedomosti. Učiť sa po anglicky môže ktokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek. A preto spolu so svojou kolegyňou už pred niekoľkými rokmi založili vlastný projekt Spikuj.sk, prostredníctvom ktorého sa chcú podeliť o svoje skúsenosti. Vďaka Spikuj.sk tak môžu Viliam a Samira ponúkať cenné rady a lekcie angličtiny všetkým, ktorí o ne majú záujem. A to celkom zadarmo.
V rozhovore s učiteľom angličtiny Viliamom Rigom sa dozviete:
- Prečo je angličtina najpoužívanejším cudzím jazykom a je pre Slovákov jednoduchá
- Koľko má angličtina slov, ovládajú ich rodení Angličania všetky a prečo sú niektoré veci celkom zbytočné
- Aká je úroveň vzdelávania angličtiny na slovenských školách
- Kedy je najlepšie začať s učením sa cudzieho jazyka a akú majú v tomto smere deti výhodu
- Dá sa angličtina učiť pozeraním filmov či seriálov a hraním počítačových hier a ako na to
Angličtina je najpoužívanejším svetovým jazykom, dohovoriť sa s ňou možno prakticky na celom svete. Prečo ľudí z rôznych krajín spája práve angličtina a nie španielčina, francúzština či ruština?
Myslím si, že na tento fakt vplýva veľa faktorov. Ak sa pozrieme na jazyk z pohľadu obtiažnosti, tak angličtina je jazyk, ktorý sa dá naučiť ľahko a pomerne rýchlo. Nemyslím tým ovládať ho ako rodený Angličan alebo Američan, ale ovládať ho na úrovni, kedy dokážem viesť zmysluplnú konverzáciu. Veľa chýb, ktoré počas konverzácie spravím, sú nezávažné a nemusia hneď meniť zmysel vety. V iných jazykoch je to oveľa náročnejšie kvôli časovaniu, skloňovaniu alebo členom. Síce sa študenti stále hnevajú, že jedno slovo v angličtine má veľa významov a to sa nedá naučiť, ale neuvedomujú si, že z toho vedia urobiť výhodu pre seba. Pretože, ak sa naučia jedno slovo, ako napr. „get“, dokážu ho využiť v množstve situácií. To znamená, že aj s malou slovnou zásobou sa už vedia porozprávať a popri tom sa ďalej učiť a rozširovať ju. Ak si len predstavím, že by som sa musel učiť slovenský jazyk, asi by som sa nedokázal dostať na komunikačnú úroveň tak rýchlo ako v angličtine.
Ďalším významný faktorom sú samotné krajiny, kde sa anglický jazyk využíva. Sú takí influenceri vo svete jazykov. Ak sa nad tým zamyslíme, kinematografia, hudba, business a teda trendsetteri pochádzajú hlavne z USA. Takže na vzdelávanie, prácu, ale aj relax je angličtina veľmi dôležitá, ale hlavne nám otvára dvere k obrovskému množstvu príležitostí.
Patrí angličtina pre Slovákov medzi jednoduché alebo skôr náročnejšie cudzie jazyky? Aké sú jej najväčšie nevýhody pri učení a naopak, aké sú jej najväčšie „nástrahy“?
Je to všetko o tom, ako angličtinu vnímam. Ak budem mať v hlave, že najprv musím vedieť anglický jazyk dokonale a dovtedy nič nepoviem, tak je to veľmi náročné. Naopak, ak sa budem učiť spôsobom „learning by doing“ a teda budem sa snažiť rozprávať v cudzom jazyku aj s chybami, tie budem vnímať a snažiť sa ich vyvarovať a budem vyhľadávať situácie, kedy angličtinu môžem využiť, náročnosť jazyka nebudem vnímať. Musím povedať, že tí študenti, ktorí si osvojili tento prístup, boli veľmi úspešní. A nie len v angličtine, ale zmenilo to veľa aj u nich v práci. Zrazu nemali strach z rozprávania a sami boli prekvapení, ako vedia vyjadriť svoje myšlienky a hlavne, že im druhá strana aj rozumie.
Anglický jazyk je, samozrejme, aj náročný. Najmä ak chcem znieť ako native speaker. Tak napríklad správne použitie slovnej zásoby robí problém aj anglicky hovoriacim. Sú študenti, ktorí sa na nás učiteľov krivo pozerajú, ak neviem nejaké slovo. Pravdou je, že my vám to slovo vieme krásne opísať a každý hneď vie, o čom rozprávam, ale chodiace slovníky nie sme. Presne to isté sa stáva native speakrom pri takom veľkom množstve slov. Angličtina má asi jeden milión slov vrátane archaizmov, rôznych foriem jedného slova atď. Oxford English Dictionary uvádza, že v modernej angličtine sa momentálne používa okolo 170 000 slov. No a tým posledným faktom je, že native speaker používa 20 000 – 35 000 slov. To je obrovský nepomer. Hrali ste niekedy online scrabble v angličtine? Akékoľvek písmenká dáte k sebe, je to slovo. Je podstatné vedieť 170 000 slov? Absolútne nie! Ku každému slovu sa dokážem dostať opisom.
Čo sa týka gramatiky, študenti sa boja, že sa nenaučia všetky časy v angličtine. Máme ich 12. Áno, aj to môže byť náročné, naučiť sa ich všetky a hlavne vedieť ich použiť. Je to ale potrebné? Verte, že sa bez niektorých zaobídete. Ja osobne som asi nikdy nepočul anglicky hovoriaceho človeka použiť predbudúci priebehový čas. Stalo sa mi párkrát, že keď som sa snažil rozprávať príliš správne, pre obyčajných anglicky hovoriacich ľudí to bolo zvláštne a niekedy aj komické. Samozrejme, ak vediem veľmi dôležitú konferenciu pred cudzími ľuďmi, tak taká situácia si to vyžaduje. Ale úprimne, koľkí študenti potrebujú angličtinu kvôli tomu, že sa idú stretnúť s kráľovnou alebo prezidentom?
Je dôležité si uvedomiť, že tak, ako my robíme chyby v slovenčine, anglicky hovoriaci ich vo svojom jazyku robia oveľa viac. Angličtina môže mať rôzne podoby a môže sa líšiť výslovnosťou, používaním slov, ale aj používaním gramatiky. A to je dôvod, prečo môže byť angličtina ľahká a nie ťažká. My si však musíme uvedomiť, že anglický jazyk nemusíme ovládať dokonale na to, aby sme ním rozprávali. Pretože ani bežní anglicky hovoriaci ľudia ho neovládajú dokonale! Veď sa ich len skúste opýtať, čo je to past participle.
S angličtinou sa mnohé deti v súčasnosti stretávajú už v materských školách, poprípade potom hneď v prvom ročníku základných škôl. Kedy je najvhodnejší vek na to, aby sa dieťa začalo učiť cudzí jazyk a ako skoro začne dieťa vnímať, že sa neučí len nové slová, ale skutočne hovorí jazykom, ktorým rozprávajú ľudia v inej krajine?
Dieťa sa dokáže naučiť angličtinu oveľa rýchlejšie ako ktokoľvek iný. Je to tým, že deti nepoznajú a nevnímajú pojem cudzí jazyk. Veľmi dobrým príkladom sú rodiny, kde jeden z rodičov je anglicky hovoriaci. Pre dieťa je prirodzené hovoriť dvoma jazykmi a je pre nich automatické prepínať z jedného do druhého. Dieťa vníma iba situáciu s kým sa rozpráva a prirodzene pri tom používa ten jazyk, ktorý musí. Niekedy je až neuveriteľné, ako rýchlo dokážu prepínať medzi slovenčinou a angličtinou, ale to je iba tým, že je to pre nich úplne prirodzené. Deti do 10 rokov si to dokážu vybudovať aj keď nemajú anglicky hovoriaceho rodiča. Zažil som mnoho detí, ktoré boli vynikajúce v angličtine, pretože chodili na kurzy, kde sa hrali a popri hre boli nútené rozprávať po anglicky. Dieťa iba zistí, že musí nazývať predmety inými slovami, ale vôbec nevníma, že je to jazyk z inej krajiny.
Určite je dobré začať s angličtinou už v škôlke. Rodičia však majú inú predstavu o tom ako sa tam učiť. Veľakrát hovoria, že veď sa učia len zvieratká a farby. Je to v poriadku. Oboznamujú sa s inými slovami, počúvajú, snažia sa opakovať. Od dieťaťa nemôžeme očakávať, že začne skladať vety v prvých mesiacoch výučby. Na druhej strane je dôležité, aby bola hodina vedená v angličtine. Na začiatku sa budú rozprávať viac rukami a nohami, ale neskôr si dieťa osvojí základné frázy ako pozdravy, chce sa hrať, chce si kresliť, chce ísť na záchod atď. a tým sa nepriamo učí vetné konštrukcie. Dieťa sa môže učiť jedine opakovaním toho, čo povie učiteľ. Aj keď nie ihneď zopakuje to, čo chcem, ale tú vetu vníma a neskôr ju určite použije. Výučba detí je veľmi odlišná od výučby pre dospelých.
Na Slovensku žijeme desaťročia s vedomím, že naše školstvo prežíva v mnohých problémoch. Ako vnímate výučbu angličtiny na základných či stredných školách vy?
Nechcem haniť školstvo a učiteľov na základných a stredných školách, ale je mi veľmi ľúto, keď vidím, že výučba anglického jazyka na veľa školách je na nízkej úrovni. Mnohí z toho vinia učiteľov, iní zase študentov, že sú leniví a neučia sa. Ja tvrdím, že iný prístup k výučbe cudzieho jazyka, iná metodika, flexibilnejšie osnovy dokážu našu mládež pripraviť, motivovať a naučiť oveľa viac.
Iba za príklad uvediem spôsob výučby nových slov. Študenti dostanú za domácu úlohu naučiť sa naspamäť zoznam slov s prekladmi. Následne dostanú z toho test, ktorý zvládnu podľa toho, ako sa to vedia nabifľovať a hneď na ďalšiu domácu úlohu dostanú ďalšie slová. Takýto spôsob nič neučí. Chýba tam použitie slov vo vetách a v situáciách. Na hodinách chýbajú reálne konverzácie. Tínedžerov ťažko motivovať ku konverzácii o témach, ktoré nesúvisia s ich aktuálnym životom.
Prečo by témy nemohli byť zamerané na šport, lásku, sociálne siete, zážitky a sny? To sú témy a situácie, ktoré oni prežívajú každý deň a majú na to svoj názor. Tým ich donútim rozprávať a ani nebudú vedieť ako a učia sa novú slovnú zásobu a aj gramatiku. Rozprávam o zážitkoch, učím sa minulý čas. Rozprávam o tom, čo robievam denne, učím sa prítomný čas. Rozprávam o mojich snoch a budúcnosti, učím sa budúci čas.
Na hodinách chýba praktická časť – napríklad si niečo vypočujem alebo prečítam, a potom sa o tom rozprávam. Hodina skôr pozostáva z teórie a drill-u, t.j. poučky, definície, cvičenie. Učiteľ príde na hodinu a povie, aby si študenti vypracovali cvičenie 1 a 2 z pracovného zošita a to je všetko. Len preto, že osnovy to vyžadujú. V školstve, žiaľ, neexistuje individuálny prístup k skupinám študentov. Samozrejme, nie všetky školy a všetci učitelia sú rovnakí. Niektorí naozaj vedia ako študentov naučiť angličtinu aj napriek osnovám, ktorých sa musia držať a potom je vidieť aj výsledok, z čoho sa ja vždy veľmi teším.
Povedzme, že chce ísť mladý človek po vyštudovaní strednej školy pracovať do zahraničia, USA či Spojeného kráľovstva. Dokáže slovenské školstvo s dotáciou niekoľko hodín týždenne mladých ľudí vybaviť študentov dostatočnými komunikačnými schopnosťami na takúto skúsenosť?
Počas strednej školy som jeden rok študoval na škole v USA. Bol som priemerný študent angličtiny. Neučil som sa nič viac ako sa odo mňa vyžadovalo. Po príchode do USA som bol stratený. Aj tie slová, ktoré som vedel, nezneli tak, ako som ich poznal ja. Mňa škola teda nepripravila. Bola to aj moja chyba, pretože som sa cudziemu jazyku nevenoval. V dnešnej dobe sú mladí ľudia obklopení angličtinou a myslím si, že priemerné znalosti tínedžerov sú na vyššej úrovni. Žiaľ, nie je to zásluha školstva, ale moderných technológií a vymožeností.
Avšak, ak by sa zmenila metodika a spôsob výučby, mladí ľudia na Slovensku by s angličtinou nemali taký problém. Asi by bolo veľmi smelé tvrdiť, že by zneli ako native speakeri, ale ich začiatky v zahraničí by boli oveľa ľahšie.
Koľko času denne by mal človek venovať cudziemu jazyku, ak ním chce komunikovať porovnateľne ako tým rodným?
Zo skúsenosti viem, že vzdelávať sa trikrát do týždňa s učiteľom a venovať sa angličtine 10-20 minút denne, či už aktívnou alebo pasívnou formou, dokáže zázraky. Pre vysvetlenie aktívnej a pasívnej formy… Ak čítam knihu v angličtine a analyzujem si slovíčka, vypisujem si ich, zisťujem si, prečo sa používa taký alebo onaký gramatický jav, to je aktívna forma. Ak čítam knihu v angličtine, ale nezaujímam sa do hĺbky o jazyk, to je pasívna forma. Vtedy iba pasívne vnímam napríklad slovosled.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Postačí aj, keď budem vo voľnom čase sledovať seriály či filmy v anglickom jazyku? A mám si ho pustiť so slovenskými, anglickými či žiadnymi titulkami?
Akákoľvek forma vnímania (počúvanie, čítanie) angličtiny je dobrá. Avšak, niektoré formy sú lepšie a zmysluplnejšie. Ja vždy hovorím svojim študentom, že sa musia rozhodnúť, či chcú pozerať seriál pre potešenie alebo kvôli učeniu sa jazyka. Ak iba pre potešenie, môžu si dať slovenské titulky a sledovať. Aj keď sa len v každej epizóde naučí jedno nové slovo, je to úspech. V tomto prípade, ale nemôžu čakať ohromné výsledky v krátkom čase. Ak sa chcem tým seriálom učiť, musí v tom byť systém, aby to malo zmysel.
Môj spôsob so študentmi je nasledovný. Je dôležité vybrať si seriál, ktorý je pre študenta zaujímavý. Inak je to nudné a tým aj demotivujúce. Každú epizódu si treba pozrieť minimálne 2 až 3-krát. Prvýkrát s titulkami, aby som sa dostal do deja (pre vyššie úrovne táto fáza nie je potrebná), druhýkrát s anglickými titulkami – už viem, o čo tam ide a ľahšie rozumiem, pretože si veľa vecí správne domyslím. Počas tejto fázy, si robím poznámky, vypisujem nové slová, vety a vetné konštrukcie. Robím si akúsi analýzu. Tretíkrát si tú istú epizódu pustím bez titulkov, už to takmer poznám naspamäť a dokážem sa sústrediť na to, ako to hovoria, ako to vyslovujú, akú majú intonáciu atď.
Veľa študentov si neuvedomuje, že ak majú zapnuté titulky, tak iba čítajú a listening je úplne vypnutý. Veľa z nás nedokáže čítať a počúvať naraz aj keď máme pocit, že áno. Ďalšia dôležitá vec je, aby som dej prerozprával svojmu učiteľovi. Seriálom som sa naučil nové výrazy, tak sa ich snažím aj použiť, inak ich môžem ľahko zabudnúť. Use it or lose it! Tento celý proces pri jednej epizóde môže trvať aj jeden týždeň. Ak si dáte so svojim učiteľom za cieľ zvládnuť jednu epizódu týždenne, bude to určite zvládnuteľné. Skvelý pocit je, keď po niekoľkých epizódach zistíte, že anglické titulky nepotrebujete, pretože ste si už zvykli na to, ako herci rozprávajú a akú slovnú zásobu používajú. Takto sa to dá robiť aj s knihami alebo podcastmi, videami na YouTube a podobne.
Vedeli by ste odporučiť konkréte tituly, ktoré sú na takéto zdokonaľovanie v angličtine najvhodnejšie? Alebo na výbere nezáleží?
Je ťažké vybrať a odporučiť seriál, pretože každého baví niečo iné, ale ak sa zameriame na to, aká náročná je angličtina, tak na začiatok neodporúčam seriály kde sa používa slovná zásoba napríklad z vedeckého, politického alebo lekárskeho prostredia (The Big Bang Theory, House of Cards). Naopak, populárne seriály ako Modern Family alebo Friends, ktoré sú o bežných životoch, to je dobrý štart.
S knihami je to pre študentov jednoduchšie. Kúpiť si knihu v originálnom znení je naozaj iba pre študentov vysokých úrovní. Avšak existujú knihy (Penguin readers, Macmillan readers), ktoré spracovali populárne knižné tituly do jednoduchšej angličtiny. Ponúkajú rôzne úrovne od začiatočníkov po pokročilých. Nájdete tam knihy od Marka Twaina, Jacka Londona, Jane Austen, dokonca aj Williama Sheakspeara. Odporúčam si ich kúpiť aj na CD či v MP3, kde je celá kniha nahovorená a kombinovať čítanie s počúvaním.
A čo napríklad hranie počítačových hier či iba prehliadanie zahraničných internetových stránok a profilov na sociálnych sieťach? Pomáhajú v zlepšovaní komunikačných schopností aj takéto aktivity?
Myslím, že tieto aktivity sa stali už bežnou súčasťou našich životov a toto je práve tá pasívna forma učenia sa. Človek sa zaujíma o to, čo sa v tej počítačovej hre deje alebo čo píše na sociálnych sieťach ich obľúbený spevák či herec, tak si začne hľadať dané slová, ktoré sú, mimochodom, použité v kontexte, a tým sa ich správne učí. A ak sa niekto rozhodne aj komentovať tieto príspevky, iba si zlepšuje svoje komunikačné schopnosti. Odporúčam založiť si Twitter účet. Je to médium, ktoré sa zakladá na diskusii a naozaj sa tam dajú nájsť témy, o ktorých môžem diskutovať s ľudmi z celého sveta a to použitím iba jedného hashtag-u. Sú to také konverzačné hodiny zadarmo.
Daily dose of English 🤓
The life is complicated.
or
Life is complicated.#english #anglictina #learnenglish #spikuj #englishteacherviliam #dailydoseofenglish pic.twitter.com/HAzj15jrL8— Viliam Rigo (@spikuj_sk) June 5, 2020
V súčasnom svete sa už angličtine vyhnúť nemožno. Mnohé staršie generácie preto narážajú v každodennom živote na komunikačnú bariéru. Je tento cudzí jazyk pre starších ľudí náročnou výzvou alebo sa vedia základy rýchlo a jednoducho naučiť aj oni?
Učenie sa jazyka nie je ohraničené vekom. Učím aj staršie generácie a keď si títo študenti osvoja správny prístup, veta „Ja som už starý na jazyky,“ nemá opodstatnenie. Je pravdou, že progres nie je taký rýchly ako pri mladších generáciách, ale dosiahnutý cieľ je rovnaký. Staršie generácie musia hlavne zabudnúť na spôsob, akým sa učili ruský jazyk. Myslia si, že najprv sa musia naučiť abecedu ako sa učili azbuku, no a keď počujú prvé slová v angličtine zistia, že im abeceda bola na nič. Ruský jazyk sa im učil jednoduchšie, pretože slovosled je veľmi podobný tomu slovenskému, a preto aj keď sa učia angličtinu, majú tendenciu prekladať slovenskú vetu slovo po slove. To tiež nie je správne. Ak sa to ale odnaučia, ich progres bude taký istý ako pri mladších študentoch.
Nahlásiť chybu v článku