Aj tomu, kto nemá žiadny vzťah k výtvarnému umeniu, nie je meno Vincent van Gogh neznáme. Tento holandský maliar s osobitým štýlom je jedným z najobľúbenejších maliarov na svete a jeho obrazy majú hodnotu milióny eur. V týchto dňoch si pripomíname 130 rokov od jeho tragickej smrti.
Mladosť
Celým menom Vincent Willem van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v holandskej obci Groos-Zundert. Jeho sestra ho popisovala ako neustále vážneho a uzavretého do seba. Keď mal Vincent 4 roky, narodil sa jeho brat Theo, s ktorým sa mali úprimne radi a celý život ho podporoval.
Vincent vo veku 16 rokov ukončuje školskú dochádzku a odchádza do Haagu za svojím strýkom, ktorý je obchodník s umením. Tam sa mladý van Gogh zoznamuje so súčasným umením a začína sa formovanie jeho umeleckej dráhy.
V roku 1873 odchádza do Londýna, kam ho vyšle strýková firma. Tu sa Vincent asi prvýkrát zaľúbi do dcéry majiteľa penziónu, v ktorom žil. Tá ho ale odmietne a zúfalý sa vracia do Holandska, aby sa o pár mesiacov vrátil do Londýna a opäť sa pokúšal u nej uspieť. Ani potom to však nevyšlo a Vincent na krátko odchádza do Paríža, kam ho opäť vyslala strýková firma. Následne je ale prepustený, lebo nie je efektívny a vracia sa do Anglicka. Začína sa u neho prejavovať záujem o náboženstvo a zamestná sa ako pomocný učiteľ.
Chudobné podmienky však nemajú na neho dobrý psychický vplyv a ocitá sa na pokraji nervového zrútenia.
V roku 1876 sa preto vracia do Holandska a začína študovať teológiu. Toto štúdium nie je také, aké si predstavoval a jeho názory o Bohu sa líšia s tým, čo sa tam učil. Preto štúdium zanecháva a začína pôsobiť v chudobnom baníckom belgickom regióne Borinage ako potulný kazateľ. Dokonca niekedy fáral do bane, aby bol v tesnom kontakte s ľuďmi. Tu začína uhľom maľovať aj svoje prvé skice.
Jeho sebaobetovanie, ako píše TASR, nepoznalo hraníc. Ľuďom, ktorí boli podľa jeho názoru chudobnejší ako on, rozdal nielen svoje šatstvo, ale aj jedlo.
Maliarom iba 10 rokov
Neskôr však poslúchol svojho brata Thea a v roku 1880 sa začal maľovaniu venovať na profesionálnej úrovni. Vincent chvíľu bral hodiny maľovania v Haagskej škole od Antona Mauveho, no potom štúdium zanechal, keďže sa ich názory na maľbu odlišovali. Van Gogha však táto škola v istej miere ovplyvnila v ťahoch, či v práci so svetlom.
V roku 1881 vyznal lásku svojej sesternici, tá ho ale odmietla. Vincent potom býval s prostitútkou Sien Hoornik a s jej piatimi deťmi. Chcel sa s ňou zosobášiť, avšak Theo a aj jeho otec ho od toho odhovárali, čo sa im aj podarilo.
Vincent v tom čase už veľa maľoval, najviac ho ovplyvňovala tvorba vtedy nedávno zosnulého francúzskeho maliara Jeana-Françoisa Milleta. Zameriaval sa tak na maľbu dedinčanov a dedinských scén. Vrcholom jeho tvorby z tohto obdobia je obraz Jedáci zemiakov.
V rokoch 1885 krátko navštevoval umeleckú akadémiu v Antverpách, odkiaľ bol vyhodený. Zoznámil sa tu však s japonským umením, ktoré začal vo veľkom obdivovať a zbierať. Toto umenie tiež ovplyvnilo aj jeho nasledovnú tvorbu.
Život vo Francúzsku
Na jar nasledujúceho roku sa presťahoval Vincent do Paríža za Theom a bývali spolu na Montmartri, na mieste, kde sa schádzali parížski umelci. Medzi bratmi však prichádzalo často ku konfliktom a Theo mal Vincenta niekedy plnú hlavu.
Vincent sa však stretol s významnými maliarmi ako bol Camille Pissarro, Edgar Degas, Émile Bernard, Henri de Toulouse-Lautrec či Paul Gaugin.
Ani tu sa však Vincentovi s predajom obrazov nedarilo. Objavil však impresionizmus, bol nadšený používaním farieb a svetla. Takisto sa mu zapáčila technika pointilizmu, ktorú často používal, alebo sa ňou nechával inšpirovať.
V roku 1888 Vincent odchádza na juh Francúzska do mesta Arles. Tam mal sen, že založí spolu s Paulom Gauginom umeleckú kolóniu. Žil tu vo svojom „žltom dome“ a vytvoril tu svoje najznámejšiu sériu obrazov – Slnečnice.
Odrezanie ucha
Vincent sem pozval Gaugina na návštevu a ten tu s ním nejaký čas aj žil. Harvard Magazine špekuluje, že medzi nimi mohlo byť aj homosexuálne puto. V každom prípade obidvaja tu spolu tvorili, Gaugin dokonca nakreslil Van Gogha ako maľuje slnečnice.
Van Gogh však stále viac trpel psychickými poruchami, ktoré mohli byť čiastočne spôsobené aj otravou farbami, ktoré obsahovali ťažké kovy, uvádza Le Monde. Tesne pred Vianocami sa s Gauginom pohádali a Van Gogh si odrezal ušný lalôčik. Ten následne zabalil a daroval upratovačke v nevestinci ako istý prejav náklonnosti.
Existuje však aj verzia, že časť ucha mu odrezal sám Gaugin počas hádky, avšak Vincent mu nechcel spôsobiť problémy s políciou, tak tento čin zobral na seba.
V Arles vznikla aj slávna maľba Spáľňa v Arles, ktorá používa neobvyklú perspektívu, odvážne línie a pestré farby.
V roku 1888 namaľoval Vincent obraz Červené vinice. Ten je výnimočný najmä v tom, že to bol jediný obraz, ktorý sa mu podarilo počas života predať. Momentálne sa nachádza v Puškinovom múzeu v Moskve.
V roku 1889 je Vincent na vlastnú žiadosť hospitalizovaný v psychiatrickom centre v Saint Rémy de Provence. Počas tohto obdobia začína používať techniku, ktorá obsahuje čiary v tvare kruhov. Najslávnejším obrazom, ktorý reprezentuje túto časť života Vincenta van Gogha je jednoznačne Hviezdna noc. Zachytáva na ňom pohľad z okna v sanatóriu. Zaujímavosťou je, že Vincent obraz namaľoval počas dňa, aj keď zachytáva noc. Dielo je umiestnené v newyorskom múzeu moderného umenia.
V máji roku 1890 odchádza z kliniky do Auvers-sur-Oise blízko Paríža na pozvanie svojho priateľa Camille Pissarra. Zažíva tu jedno zo svojich najplodnejších období, no jeho duševný stav je stále ťažko poznačený. Striedajú sa v ňom záchvaty šialenstva s čistou mysľou.
27. júla 1890 sa na poli vo veku 37 rokov postrelí pištoľou do brucha. Potom ide do hostinca a o dva dni tam pred očami svojho brata Thea zomiera. Jeho posledné slová boli: „Smútok pretrvá navždy.“ Theo bol zdrvený z Vincentovej smrti a o polroka zomrel aj on. Na svoju žiadosť ho pochovali vedľa Vincenta.
Preslávený až po smrti
Vincent van Gogh sa stal slávnym až po smrti. Vďaku za to nesie Theova manželka Johanna van Gogh-Bongerová. Tá zdedila veľké množstvo obrazov po Vincentovi a Theovi a posielala ich na rôzne výstavy, kde si ich všimli kritici. Takisto zverejnila listy, ktoré si Theo a Vincent medzi sebou písali.
Keď Johanna zomrela, jej jediné dieťa, pomenované Vincent, založilo v Amsterdame Múzeum van Gogha, kde sa nachádzajú všetky obrazy, ktoré rodina uschovala.
Vincent van Gogh zanechal po sebe viac ako 750 obrazov a 1 600 náčrtov, ktoré sú považované za jedny z najdrahších. V roku 1987 kúpil neznámy zberateľ na aukcii jeden z obrazov Slnečníc za 22,5 milióna libier a v roku 1990 sa predal obraz Portrét doktora Gacheta za 82,5 milióna dolárov.
Posledný obraz
Iba pred pár dňami sa zistilo, kde namaľoval Vincent svoj posledný obraz – Korene stromu. Ako píše The Guardian, ide o pahorok v Auvers-sur-Oise a toto miesto identifikovali vďaka vyše storočnej pohľadnici.
Pahorok sa nachádza iba 150 metrov od hostinca, kde Vincent zomrel. Zástupcovia van Goghovho múzea predpokladajú, že obraz namaľoval popoludní v ten deň, keď sa postrelil.
Nahlásiť chybu v článku