Človek často niečo začuje a začne to považovať za pravdu. Potom to počuje ešte 100-krát a už je skalopevne presvedčený o tom, že takto to skutočne je. A presne podobným spôsobom vznikajú mýty, ktorými živíme naše mozgy. Na tému mýtov sme sa pozreli už mnohokrát. Boli tu mýty o vode, mýty o zdraví, o Vesmíre, o zvieratách, či historické mýty. Všetko veci, ktorým ste dodnes pravdepodobne verili aj vy, no pravdou nie sú. Dnes sa pozrieme na novú tému, a to mýty o prežití v prírode. Myslíte, že veci, ktoré ste doteraz počuli, sú všetky pravdivé? No to ťažko…
Mýtus: Jed po uštipnutí hadom si vysajte z rany
Vysávať jed po uštipnutí hadom z rany je veľká hlúposť, ktorá vám môže skôr uškodiť ako pomôcť. Teda pomôcť vám to nemôže vôbec… Jed sa po uštipnutí totiž dostáva do krvného obehu takmer okamžite, vysatie z rany je teda neefektívne. Naopak, slinami si do rany môžete pridať akurát tak ďalšie baktérie, ktoré môžu neskôr spôsobiť infekciu. Zvyšky jedu, ktoré sa vám možno podarí z rany vysať, sa navyše môžu veľmi ľahko dostať do pažeráka a žalúdka a narobia vám tak ďalšie nepríjemnosti.
Po uštipnutí hadom by ste mali svoje srdce upokojiť, aby čo najpomalšie pumpovalo kontaminovanú krv. Časť tela, do ktorej vás had uštipol, držte pod úrovňou srdca a čo najrýchlejšie vyhľadajte lekársku pomoc. Ak sa vám to podarí, skúste si čo najpresnejšie zapamätať hada, ktorý vás uštipol, poprípade miesto, kde sa to celé stalo. Aj podľa toho budú lekári vedieť akú protilátku vám podať.
Mýtus: Ak vás napadne medveď, hrajte mŕtveho
Aj keď pri strete s týmto divým zvieraťom asi neexistujú presné predpisy ako postupovať, hrať mŕtveho asi predsa len nie je najšťastnejšou voľbou. Ak zbadáte medveďa, mali by ste začať pomaly ustupovať tvárou k zvieraťu, tak, aby ste videli ako zareaguje. Keď sa vám podarí bezpečne vzdialiť, môžete sa otočiť a rýchlejším tempom postupovať ďalej. Ako však zareagovať pri samotnom útoku medveďa neraz závisí od druhu zvieraťa a typu útoku.
Ak by ste boli v severnej Amerike a zaútočí na vás medveď čierny, rozhodne mŕtveho nehrajte. Musíte sa brániť, inak to nedopadne dobre. V prípade medveďa hnedého ide väčšinou o útoky defenzívne. Medveď sa útokom pokúša chrániť seba alebo svoje mláďatá. Tu vám pomôže pomalý ústup, ale aj hranie mŕtveho, pretože keď medveď zistí, že mu od vás nehrozí žiadne nebezpečie, nechá vás tak. Ak však ide o útok, ktorý nie je obranný, nepomôže vám už asi nič, len bojovať o holý život.
Mýtus: Ak sa stratíte v divočine, začnite hľadať jedlo.
Hľadanie jedla možno znie dôležito, no opak je pravdou. Treba si uvedomiť, že bez jedla človek vydrží v podstate celkom dlhú dobu. Oveľa dôležitejšie je preto hľadať vodu a bezpečný úkryt pred vyčínaním počasia. Počasie a nedostatok vody vám zdravotné ťažkosti môžu spôsobiť oveľa skôr ako hlad.
Mýtus: Pred smädom vás na púšti zachráni voda z kaktusu.
Do tohto by ste sa mali púšťať len ak ste skutočne poznáte prírodu v púšti. Piť vodu z kaktusových listov je totiž takmer vo všektých prípadoch nebezpečné. Len z máloktorých sa človek môže napiť bez toho, aby mu táto voda nepriniesla žalúdočné problémy, po ktorých bude jeho telo ešte viac dehydratované ako predtým. To už sa radšej napite vlastného moču…
Mýtus: Mach rastie na severnej strane stromu.
Tento tip na prežitie pozná asi každý, no pravdivý veľmi nie je. Mach môže rásť tak ako na severnej , tak aj západnej, či východnej strane stromu. Rastie tam, kde sa mu rastie dobre. Vhodné podmienky môže tak kľudne mať aj na západnej strane stromu a človek si bude mylne myslieť, že je to sever. Touto radou by ste sa teda v prírode riadiť radšej nemali.
Mýtus: Ak niečo jedia zvieratá, potom to môže jesť aj človek.
Ak určitú rastlinu zje nejaké zviera, poviete si, že to zvládne aj ľudský organizmus. No podobný omyl spravíte pravdepodobne len raz… Vtáky, hlodavce, aj väčšie živočíchy totiž často konzumujú aj rastliny, bobule, či huby, ktoré sú pre človeka ak nie jedovaté, tak aspoň nejedlé. Konzumácia takýchto „darov“ prírody vám môže spôsobiť zdravotné problémy, s ktorými sa stratení v prírode určite stretnúť nechcete. A tak radšej jedzte len to, čo poznáte. Ako sme vám už predsa spomenuli, bez jedla človek vydrží pomerne dlhú dobu…
Mýtus: Ak máte podozrenie na omrzliny, šúchajte si pokožku alebo si danú časť tela položte do horúcej vody.
Ak ste uväznení niekde, kde je poriadna zima, je možné, že sa vám na koži vytvoria omrzliny. Najčastejšie sú to prsty na rukách či nohách, teda časti tela, ktoré sú od srdca najďalej a krv tam prúdi najdlhšie. Kým sa teplá krv dostane do takého palca na nohe, poriadne stratí svoje teplo. Ak si myslíte, že máte omrzliny, v žiadnom prípade si tieto časti tela nešúchajte, aby ste ich tak ohriali. Takéto šúchanie môže poškodiť kožné bunky a tkanivá a vy si len priťažíte. Omrzliny by ste nemali ani oblievať ani močiť v teplej vode, bude to pre váš organizmus priveľký šok, ktorý vám znovu môže uškodiť. Ohrievať takéto komplikácie treba postupne a samozrejme čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.
Mýtus: Ak by vás napadol žralok, udrite ho do nosa.
Aj vy by ste radi videli toho odvážneho boxera, čo by si to so žralokom rozdal na férovku v pästnom súboji? Vraj udrieť do nosa… Trafiť žraloka pri útoku do nosa päsťou môžu akurát tak herci v americkej komédii. Najúčinnejšie je dostať medzi vás a žraloka nejaký pevný predmet. To sa tiež ľahšie povie ako vykoná. Ak sa však chcete so žralokom „pobiť“, mierte radšej na oči a žiabre. Tie sú pre žraloka oveľa citlivejšie ako nos…
Mýtus: Trojuholníkový prístrešok je to najlepšie, čo si môžete vybudovať.
Pravdou je, že vhodný prístrešok závisí od miesta, kde ste nútení prenocovať. Na veterných miestach je potrebné vybudovať ochranu pred vetrom zo všetkých strán. V pralesoch a džungli je najlepšie ubytovať sa nad povrch zeme. Určite by ste nechceli, aby po vás v noci liezol všetok ten hmyz. Navyše v týchto častiach sveta je vlhko a vy potrebujete najmä sucho a teplo. Neexistuje teda žiadny univerzálny prístrešok, ktorý by bol najvhodnejší. V prípade, že sa stratíte v divočine, je asi každé miesto, kde môžete zložiť hlavu, darom.
Pozri aj: Ako prežiť zemetrasenie? Dá sa to inak, ako ste si doteraz mysleli
interez.sk (Lukáš M.), sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku