Aj keď dnešná filozofia sa už tej antickej nevyrovná a väčšinu filozofických myšlienok čerpáme práve z nej, stále existuje množstvo zaujímavostí. Napríklad také myšlienkové experimenty. Mnoho z nich nie je možné reálne vykonať, o to viac však potrápia naše mozgové závity, keďže musíme s premennými narábať len vo svojej predstavivosti. Ak máte chuť naučiť sa niečo nové, pustite sa do nich.

Chýbajúci odtieň modrej

Istý muž videl všetky odtiene modrej farby, okrem jedného. Ak by si odtiene farby usporiadal v mysli od najsvetlejšej po najtmavšiu, bola by jeho myseľ schopná doplniť prázdne miesto na farebnej škále? Pôvodcom tohto myšlienkového experimentu je filozof David Hume, ktorý tvrdil, že človek sa učí prostredníctvom osobnej skúsenosti so svetom. V takom prípade, ak človek daný odtieň modrej farby nevidel, jeho myseľ by nemala byť schopná doplniť ho bez reálnej skúsenosti. Čo myslíte, dokázali by ste to?

Stroj na zážitky

Autorom tejto úvahy je Robert Nozic. Predstavte si, že sa vznášate v prístroji napojení na elektródy, ktoré vám umožnia zažiť čokoľvek len chcete. Chcete byť slávny herec či slávna herečka? Nech sa páči. Túžite po bohatstve a priateľoch? Prístroj vám umožní nadobudnúť dojem, že to všetko skutočne prežívate, kým vy sa len budete vznášať. Otázkou v tomto prípade je, čo je vlastne šťastie? Je šťastím potešenie? Ak áno, stačilo by pripojiť sa na prístroj. Naozaj by však stačilo zažívať všetko len v mysli? A čo skutočné zážitky? Nozick si myslí, že väčšina ľudí by váhala, pretože od života chceme viac. Potrebujeme mať nejaký cieľ a snažiť sa dosiahnuť ho. Potrebujeme mať pocit, že náš život má zmysel.

Dieťa pri studni

Čínsky filozof Mengzi zas predostiera predstavu, pri ktorej sa malé dieťa hrá na kraji studne. Ktokoľvek by videl, že tam dieťa o chvíľu spadne, vydesil by sa a pokúsil by sa ho zachrániť. Nie však preto, aby dostal pochvalu, alebo preto, lebo nerád počuje detský plač. Zachránili by sme dieťa preto, lebo empatia je prirodzení ľudská vlastnosť. Mengzi tvrdil, že ľudská morálka má 4 korene, a to ľudskosť, správnosť, zmysel pre vhodnosť a múdrosť. O tieto korene sa však treba starať ako o rastliny a rozvíjať ich, aby silneli.

Spiaca kráska

Krásna žena je uložená na spánok. Po každom prebudení jej niekto podá drogu, a tak si svoje prebudenia nepamätá. Okrem toho, vedci majú mincu. Ak padne orol, na krátko ju zobudia v pondelok a v utorok. Ak padne hlava, prebudia ju len v pondelok. Keď sa prebudí v pondelok a netuší, aký je deň, ako bude vedieť, že padla hlava? Existuje 50% šanca, že to bude práve hlava a je teda rovnaká šanca, že sa spiaca žena nedozvie nič nové. Nemala by však byť šanca rovná jednej tretine? Kráska predsa nevie, či sa prebudila v pondelok alebo v utorok. Mohol padnúť orol a prebudila by sa v pondelok (1), alebo v utorok (2), alebo mohla padnúť hlava a prebudila by sa v pondelok (3). Dáva vám filozofia Elgu zmysel?

Otto a Inga idú do múzea

Dvojica sa vyberie do múzea moderného umenia, Otto však trpí Alzheimerovou chorobou. Má so sebou zápisník, ktorý mu nahrádza pamäť. Zapísal si, že múzeum (MoMa) je na 53. ulici. Inga verí, že vie, kde múzeum je aj bez toho, aby musela pátrať v pamäti. A čo Otto? Ak má informáciu v zápisníku, avšak nie v pamäti, dá sa povedať, že aj Otto verí, že vie kde je múzeum? Sú myšlienky len v našej mysli alebo sú aj odrazom vo vonkajšom svete? Je rozdiel medzi mysľou Ingy a Otta? Ak Ottovi niekto zápisník vezme, stále môžeme hovoriť o tom, čomu verí? A čo ak sa Inga napríklad opije, alebo si ináč dočasne poškodí pamäť? Isté je, že Clark a Chalmers jednoznačne vedia, ako človeku pomotať hlavu.

Neviditeľný záhradník

Dvaja ľudia sa po čase vrátia do záhrady, ktorú zanedbali. Aj keď už nie je taká, ako kedysi, stále je plná krásnych kvetín. Jeden z nich prehlási, že určite tu niekde je záhradník, druhý s ním však nesúhlasí. Pozorne záhradu preskúmajú a spýtajú sa aj susedov, tí ale nikoho nevideli. Jeden však stále trvá na svojom a tvrdí, že tam záhradník je, ale je neviditeľný, isto však nájdu jeho stopy. Čo myslíte, je možné spor týchto dvoch ľudí rozumne vyriešiť? Možno ste si všimli, že ide o analógiu k viere v Boha. Niekto ho nevidí, no verí v jeho existenciu, kým iní všetko spochybňujú napriek tomu, že nemajú dôkaz o neexistencii. Ako by sme však niečo také mohli vôbec dokazovať, keď viera je spôsobom náhľadu na svet?

Ruský šľachtic

Ruský idealista sa rozhodne, že majetok po smrti rozdá roľníkom. Spíše dokument a jediný, kto ho môže zrušiť, je jeho žena. Prinúti ju sľúbiť, že ak sa on rozhodne zmeniť názor, nebude s ním súhlasiť, dokonca sa má tváriť, že prestal existovať. O niekoľko rokov neskôr ženu požiada, aby dokument zrušila. Čo by podľa vás mala urobiť? Možno ste si pomysleli, že by predsa mala splniť jeho vôľu. Ľudia sa však vyvíjajú a menia a šľachtic už nie tým človekom, ktorým bol, keď zmluvu spísal. Mala by to brať žena do úvahy?

Vznášajúci sa muž

Predstavte si muža, ktorý sa zrodil zo vzduchu ako dospelý človek a nemá žiadne predošlé spomienky. Vznáša sa vo vzduchu, nič nevidí, nič nepočuje, ani necíti vlastné telo. Otázka, ktorú Avicena kladie znie: je si muž vedomý vlastnej existencie? Ako by sme sa mali definovať? Sme telo? A čo ak vznášajúci sa muž má telo, ale necíti si ho a nemá žiadne spomienky? Je taký človek dušou?

Ak vám prišla na rozum ďalšia zaujímavá filozofická myšlienka, podeľte sa s nami v komentároch.

Pozri aj: Tieto 4 rady ti pomôžu zbaliť babu tvojich snov

boredpanda