Keď sme boli malí, naši rodičia nám zakazovali naozaj príliš veľa vecí. Keď sa však teraz pozrieme ako dospelí ľudia spať na tie situácie, striktnosť našich rodičov nám možno vyčarí aj úsmev na tvári.  Prinášame vám 20 vecí, ktoré si môžno budete pamätať, pretože sa pravdepodobne stali aj vám. 

Vždy si bol prvý človek, ktorý musel opustiť svoju partiu, keď sa ešte všetci flákali po vonku.

Žiadosť o povolenie na prespanie v dome svojho priateľa trvalo 37 hodín duševnej prípravy, detailnú PowerPoint prezentáciu rodokmeňa vášho priateľa, podpísanú zmluvu vlastnou krvou o tom, že nebudeš piť a o 22:00 už budeš spať.

Kedykoľvek vaši priatelia zmenia plány, aby to nebola len jedna noc, alebo aby si ku kamarátovi prišiel skôr, vedel si, že tvoji rodičia povedia nie, pretože už len spracovanie tvojho povolenia trvalo 2-3 pracovné dni.

Pre istotu si si nacvičoval pýtanie sa rodičov o povolenie do zrkadla a preventívne si hľadal odpovede na otázky, ktoré si vedel, že sa spýtajú.

Vedel si, že musíš počkať, až kým budú mať dobrú náladu a až potom si sa ich mohol spýtať.

Niekedy si na rodičov vytiahol pohľad zraneného a smutného šteniatka a hovoril, že ti to nevadí len preto, aby si získal sympatie pre tvoj ďalší veľkolepý plán.

Opýtal si sa svojich rodičov len raz, nie viackrát. Nikdy si nechápal, prečo si tvoji kamaráti mysleli, že keď sa spýtaš viackrát, zmení to ich názor.

Vždy si si musel vybrať medzi možnosťou ísť von v piatok alebo v sobotu, pretože si dobre vedel, že ťa von nepustia v oba dni.

Vždy si zažíval obrovskú paniku, ktorá ti prúdila v žilách, keď tvoji šialení kamoši desaťkrát na poslednú chvíľu zmenili plány a ty si musel dovysvetľovať rodičom, čo práve idete robiť.

Klamal si vždy. O všetkom. A stále to robíš.

Nikdy si pred nimi nenadával.

Nikdy si sa nemusel porozprávať s rodičmi „o tom“.  Pravdepodobne len nechali na tvojej posteli knihu o tvojom meniacom sa tele a nechali ťa, aby si to vyriešil sám.

Pri rodinnej večeri sa vaše rozhovorili vždy točili o tvojej škole a rozvrhu. Nikdy o tvojom súkromí či milostnom živote.

Aj dnes pri obliekaní musíš stále premýšľať o tom, čo by si tvoji rodičia mysleli o tom, čo si chceš obliecť.

Počas základnej a strednej školy to bola doslova sedemročná vojna pri obliekaní, pretože tvoja sukňa vždy bola príliš krátka a nápisy na tvojom tričku príliš vulgárne.

Pokusy urobiť si piercing do nosa, ucha či iných častí tela boli odsúdené už v prvom momente, kedy sa ešte len odohrávali v tvojej hlave. Zabudol si premýšľať o tom, že si k nim chcel mať aj zelené vlasy či tetovanie.

Vždy si zmenil kanál ak náhodou prechádzali tvoji rodičia okolo a uvideli, že sa odohráva scéna, kde sa postavy bozkávajú.

Rodičia ťa nasilu tlačili do všetkých školských funkcií a na všetky krúžky či výlety.

Roky si strávil snívaním o povstaní, o rebélii v podobe tvorby spontánnych plánov.

Opatrne si rozprával vtipy svojim rodičom, pretože si dobre vedel, že namiesto smiechu to všetko môžu zneužiť 45 minútovou prednáškou o tvojom vzdelaní, známkach a živote. Vyvrcholením mohlo byť aj zaracha.

Teraz, keď už si dospelý, možno tým príkazom rozumieš omnoho viac. A možno sa budeš diviť, ale presne také isté príkazy dávaš svojim deťom. Neurobíš s tým nič, pretože ako sa vraví, deti sú obrazom svojich rodičov.

Pozri aj: 20+ rodičov, ktorí majú lepší zmysel pre humor, ako ich deti

Interez.sk (Anna Zábojníková), brightside.me