Aj v súčasnosti budeme asi len márne hľadať tému, ktorá by polarizovala spoločnosť viac, ako náboženstvo. Paradoxne, jeho úloha by mala byť práve opačná. To isté môžeme tvrdiť o cirkevných artefaktoch, ktorých autenticita tiež predstavuje nekonečnú diskusiu. Výnimkou nie je ani Archa zmluvy, ktorá je opisovaná v knihe Exodus a potvrdenie jej existencie by mohlo zásadne pohnúť s celým náboženským svetom.
V článku sa dozviete:
- Čo je archa zmluvy a ako vyzerá?
- Na aký účel bola vyrobená?
- Aké príbehy o nej kolujú?
- Kde sa môže momentálne nachádzať?
Vznik archy a jej miesto v Biblii
Náboženské knihy nepredstavujú len akýsi základ samotnej cirkvi, ale často aj užitočný historický materiál. Mnoho uvádzaných faktov má bezpochyby veľký význam pre historikov, ktorí vďaka nim dokázali pomerne hodnoverne zrekonštruovať a interpretovať život v danej dobe. V Biblii však nájdeme aj neuveriteľné príbehy, ktorých autentickosť často hraničí so silou viery čitateľa a sú predmetom diskusií.
Ak by sme chceli v Biblii legendárny predmet nájsť, listovať by sme museli v Starom zákone, konkrétne v skupine kníh, ktoré sa nazývajú Tóra (alebo aj Pentateuch či Päť kníh Mojžišových – Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium). V chronologicky druhej knihe (Exodus) nájdeme úryvok, ktorý opisuje truhlicu z akáciového dreva potiahnutú vrstvou zlata, do ktorej má Mojžiš uložiť Božie svedectvo.
Práve to je prvá zmienka o takzvanej Arche zmluvy, ktorú Boh prikázal Mojžišovi vytvoriť a následne do nej uložiť tabule s desiatimi prikázaniami. Príbeh o takzvanom Desatore je určite známy pre všetkých veriacich, ale aj pre mnohých neveriacich. Desať prikázaní, ktoré dal Boh na hore Sinaj prostredníctvom Mojžiša ľuďom, bolo vytesaných do kamenných tabúľ a archa mala slúžiť na ich uloženie.
Takto sa začína existencia jedného z najvzácnejších cirkevných predmetov. Dodnes ale nevieme naisto určiť, ktorá hora v súčasnosti predstavuje opisovaný Sinaj. Väčšina zdrojov okruh zúžila na 2 možnosti – Džabal Músá v Egypte alebo Džabal al-Lúz v Saudskej Arábii, pričom mnoho odborníkov sa prikláňa k druhej možnosti.
Relikvia na ceste do zasľúbenej zeme
Vďaka presnému popisu dnes vieme Archu zmluvy vizualizovať. Jej dĺžka bola približne 120 centimetrov, šírka a výška približne 75 centimetrov. Vyrobená bola z akáciového dreva, ktoré bolo pomerne trvácne a vyrábané z neho boli napríklad aj lode. Samotné drevo bolo ešte potiahnuté vrstvou zlata, čo celý predmet ešte viac spevnilo. Okrem toho, že mala archa ukrývať tabule s Desatorom, v nej mala byť ukrytá aj Áronova palica.
Príbeh putovania tohto posvätného predmetu sa spája s cestou Izraelitov do zasľúbenej zeme. Podľa príbehu mal Boh vyslobodiť izraelský ľud z otroctva v Egypte a pod vedením Mojžiša sa vydal do Kanaánu (v súčasnosti Izrael/Jordánsko). Po prechode Červeného mora sa vydali cez púšť, až sa utáborili pod horou Sinaj – tu vstupuje do príbehu rozhovor Mojžiša s Bohom a vyššie spomínané Desatoro spolu s inštrukciami na zhotovenie archy.
Archa slúžila okrem iného aj ako prenosná svätyňa, Izraeliti okolo nej na každej zastávke postavili stan a považovali ju za svätý predmet – pozemský trón Boha. Okrem špeciálneho zaobchádzania ju mohli nosiť len tzv. Leviti – služobníci zasvätení Pánovi. Vo všeobecnosti sa verilo, že ak by sa archy dotkol ktokoľvek „nesvätý“ alebo nepovolaný, postretla by ho smrť.
Podľa Biblie mala archa magickú moc. Najznámejšie sú dva príbehy, kedy svätý predmet pomohol Izraelitom na ich dlhej ceste. V prvom prípade chcel izraelský ľud prekročiť rozbúrenú rieku Jordán, ktorá sa mala pred archou doslova rozostúpiť a umožniť jej bezpečný prechod. Druhý príbeh hovorí o tom, ako si Mojžišov nasledovník Jozua podrobil Jericho. Izraeliti mali s archou pochodovať okolo mestských hradieb, ktoré sa po dokončení siedmeho okruhu sami od seba zrútili.
Po dosiahnutí zasľúbenej zeme a dobytí Jericha v Kanaáne vládla takzvaná konfederácia dvanástich kmeňov, ktoré poskytovali arche útočisko striedavo na presné časové obdobie. Malo sa tým predísť dominancii niektorého z kmeňov či žiarlivosti a pocitu nespravodlivosti.
Striedanie majiteľov a zmiznutie
Ako to už ale býva zvykom, nič netrvá večne. Na konci doby bronzovej museli Izraeliti čeliť invázii Filištíncov, ktorým sa podarilo v bojoch s niektorými kmeňmi uspieť. V tej dobe sa archa nachádzala v Šíle a práve kňazi z tohto kmeňa rozhodli, že vezmú archu do boja proti Filištíncom ako svoju poistku. Stalo sa však niečo, s čím nerátali – v boji neuspeli a navyše o archu prišli.
Paradoxne, noví majitelia archu po 7 mesiacoch vrátili späť Izraelitom. Filištínci sa tohto predmetu údajne báli, nakoľko sa s ním spájali záhadné úmrtia, mor a takpovediac sa tým potvrdili slová z Biblie o tom, že nesvätým a nevyvoleným môže spôsobiť fatálne následky.
Ako sa ďalej uvádza, archa smerovala do Jeruzalema. Postupne mala prejsť rukami kráľa Dávida, ktorý dobyl a zjednotil Jeruzalem, pričom mal v pláne postaviť kamenný chrám, kam chcel archu uložiť. Myšlienku sa napokon podarilo zrealizovať až Dávidovmu synovi, známemu kráľovi Šalamúnovi. V útrobách chrámu dal vybudovať tzv. svätyňu svätýň, do ktorej bola archa uložená.
Začiatkom 6. storočia p.n.l. bol Jeruzalem definitívne dobytý Babylonskou ríšou a historické zdroje sa zhodujú, že práve v tomto momente sa končia overené informácie o tom, kde sa archa nachádza. Babylonská ríša Jeruzalem vyplienila a mala si odniesť všetky poklady mesta, niektoré však boli zničené. Svätý predmet sa ale konkrétne nespomína nikde, takže nevedno, či bol z Jeruzalema odnesený, zničený, či ukrytý.
Podľa niektorých historických teórií, ktoré sa ale nijakým spôsobom nepotvrdili (ani nevyvrátili), sa už archa v tej dobe nemusela v Jeruzaleme nachádzať. Odniesť ju totiž mohol už v 10. storočí p.n.l. egyptský faraón Shoshenq (alebo inak Shishak/Šišak), ktorý dobyl a vyplienil Jeruzalem, pričom si mal odniesť hneď niekoľko Šalamúnových cenností. Je ale diskutabilné, či medzi ne patrila aj archa.
Pátranie po svätom predmete
Ako je zrejmé, tak vzácny predmet (ak niekedy existoval) nemohol zo sveta zmiznúť len tak a v priebehu storočí sa uskutočnilo veľké množstvo pátraní, ktoré podnietili vznik obrovského množstva teórií. Sú ich doslova desiatky, ak nie stovky. A potenciálne lokality úkrytu archy sa pohybujú naozaj po celom svete. Existuje však len niekoľko pravdepodobných teórií, ktoré vieme aspoň nejakým spôsobom podložiť faktami.
Zaujímavosťou je, že okrem vedcov, vládnych predstaviteľov a historikov po arche pátrali aj nacisti na čele s Adolfom Hitlerom. O nemeckom vodcovi bolo známe, že bol posadnutý okultizmom a fascinovali ho aj legendárne cirkevné predmety ako napríklad Turínske plátno, či práve Archa zmluvy. Hitler veril, že predmety by mu dali nadprirodzenú moc. Nacisti počas druhej svetovej vojny dobyli Etiópiu, no archu tam nenašli.
Áno, práve Etiópia sa spomína ako jedno z najpravdepodobnejších miest, kde by sa archa mohla nachádzať. Priniesť ju tam mal Šalamúnov syn Menelik so sprievodom izraelských šľachticov, ktorí mali archu z Jeruzalema ukradnúť. Mnohí túto teóriu považovali len za vymyslený príbeh, kým archeológovia nenašli v etiópskej Aksume chrám z tohto obdobia, ktorý spadal do popisu.
Iná teória zase spomína prinesenie archy do Etiópie Židmi na čele s prorokom Jeremiášom. Etiópska cirkev tvrdí, že vlastní originálnu Archu zmluvy – každý etiópsky kostol je postavený podľa presného modelu a v každom sa nachádza replika archy. Tá pravá sa ma nachádzať vo svätyni svätýň v Aksume, pričom ju nepretržite stráži doživotne ustanovený kňaz. Vedecké skúmanie však bolo odmietnuté a dodnes neexistuje priamy dôkaz o tom, že sa tam archa skutočne nachádza.
Druhá najpravdepodobnejšia teória hovorí o tom, že archa nikdy Jeruzalem neopustila a stále sa nachádza v útrobách Chrámovej hory. Židia veria, že okrem siedmych jaskýň sa tam nachádza aj ôsma, v ktorej je uložená archa a objavená bude spolu s príchodom nového Mesiáša (Židia neuznali Ježiša ako Mesiáša). V súčasnosti stoja na Chrámovej hore dva chrámy, pričom sa očakáva stavba tretieho.
Kvôli arche takmer vznikol v roku 1982 veľký konflikt medzi moslimami a Židmi. Uskutočniť sa mali tajné vykopávky pod Chrámovou horou, ktoré viedol hlavný rabín Šlomo Goren. Židia sa údajne dostali na dosah miestnosti, kde boli uložené cennosti vrátane archy, no arabskí správcovia hory mali výkopové práce zastaviť. Problémom je nejasný vlastnícky status hory, ktorý bráni v skúmaní bez náboženských konfliktov.
Na záver tu ešte máme operáciu Šalamún z roku 1991. V tomto období sa politická situácia v Etiópii zhoršila natoľko, že dochádzalo ku genocíde Židov. Počas tajnej operácie sa uskutočnilo 35 náletov izraelských vojenských a civilných lietadiel, ktoré v priebehu 36 hodín z krajiny evakuovali viac ako 14 000 Židov. Okrem toho sa však mala udiať ešte jedna tajná operácia, počas ktorej dostala etiópska vláda od Izraelu niekoľko miliónov dolárov.
Peniaze mali po dohode oboch vládnych garnitúr dostať za to, že Etiópia vráti Archu zmluvy späť Izraelu. Počas tejto spomínanej evakuačnej misie sa mala v jednom z lietadiel vrátiť „domov“ aj vzácna cirkevná relikvia, a to s plným vedomím a dohodou oboch strán. Toto všetko je ale len hŕstka teórií a informácii, ktoré sú momentálne o arche dostupné. Po jasnom a hmatateľnom dôkaze však ľudstvo zatiaľ pátra márne a uvidíme, či sa ho niekedy dočkáme.
Nahlásiť chybu v článku