Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, prečo v danom okamihu robíte to, čo robíte? Čo si myslíte, čo skutočne stojí za tým, že po rannom prebudí, keď ešte spíme „na nohách“, vieme vykonávať niektoré činnosti ako umývanie zubov automaticky?

Návyky. Pojem, nad ktorým sa ľudia zamýšľajú už stáročia. Viete, čo má spoločné pojem agregácia s tým, ako fungujú návyky? Agregáciou nazývame proces, v ktorom náš mozog premieňa sled činností na mimovoľné konanie či správanie. Inými slovami je to spájanie údajov, ktoré zabezpečuje tvorbu návykov.

Dobrým príkladom pre agregát správania je náš každodenný návyk umývania zubov – skôr, ako si začneme čistiť naše zuby zubnou kefkou, musíme na ňu vytlačiť zubnú pastu. Tento proces si ani neuvedomujeme, no predsa ho opakujeme každý deň (aspoň poniektorí z nás).

Zamyslite sa, koľko vecí ste už počas dnešného dňa urobili automaticky, teda bez potreby zdĺhavého rozmýšľania čo a ako? Opakovaním určitej činnosti či správania sa vytvára návyk.

Mnohé štúdie a vedci tvrdia, že návyky vznikajú preto, aby si naša pamäť mohla oddýchnuť. Náš mozog sa neustále snaží predísť plytvaniu energiou, čo je príčinou vytvárania návykov – snaží sa každú pravidelnú činnosť premeniť na návyk.

Ak sa teda niečo začne diať automaticky, spustí sa sled naučených činností a tým pádom si náš mozog môže oddýchnuť a dať priestor iným myšlienkovým procesom – to je dôvod, prečo máme dostatok duševnej kapacity napríklad na spomenutie, že sme pred odchodom z domu niečo zabudli.

Ako fungujú návyky? Na základe čoho vie náš mozog, kedy sa môže prepnúť do automatického režimu? Odpovede na tieto otázky sa skrývajú pod pojmom návyková slučka. Táto slučka sa skladá z troch častí:

1. Podnet
   Pod podnetom rozumieme akýsi spúšťací mechanizmus, ktorý nášmu mozgu naznačí, aby sa prepol do automatického režimu. Úlohou podnetu je vybratie správneho návyku.
2. Naučené správanie
   Naučené správanie môže mať povahu fyzickú, duševnú či citovú. Jednoducho povedané, ak je vyvolaný podnet, spustí sa správanie, ktoré bolo viackrát opakované v rovnakej situácii.
3. Odmena
   Úlohou odmeny je pomôcť mozgu rozhodnúť, či sa oplatí danú slučku uložiť do pamäti – zapamätať si ju.

Časom sa táto návyková slučka stáva čoraz automatickejšou. Podnet a odmena sa navzájom prepletú natoľko, že sa vyvinie silný pocit očakávania a túžby – priatelia, z tohto sa tvorí návyk.

A čo sú tie zlozvyky? Žiaľ, náš mozog nedokáža rozlišovať medzi dobrými a zlými návykmi. Teda zlozvyky sú inak povedané naše zle návyky – stále na nás niekde čaká vhodný podnet a odmena, preto väčšine ľudí robí problém prinútiť sa cvičiť, zmeniť stravu či skôr vstávať.

Je veľmi jednoduché a pohodlné zvyknúť si namiesto cvičenia pozrieť jednu časť obľúbeného seriálu či kúpiť si sladkosť namiesto ovocia. Tieto návyky nám ostávajú v pamäti a je obtiažne ich zmeniť len tak za jeden deň.

Avšak pokiaľ si vytvoríme nové nervové procesy, aby sme prepísali staré zlozvyky, teda ak dostaneme návykovú slučku pod kontrolu, môžeme nežiadúce správanie vďaka tým istým mechanizmom zatlačiť do úzadia. Tým pádom si vieme prepísať v našej pamäti zlozvyk na nový návyk.

Možno sa pýtate, prečo je potrebné vedieť to, ako fungujú naše návyky alebo zlozvyky. Už obyčajné pochopenie toho, ako návyky fungujú vďaka návykovej slučke, nám pomôže, respektíve uľahčí ich ovládanie.

Predpokladám, že každý z nás chce žiť šťastne a spokojne, no nie vždy to ide správnym smerom – niekto chce začať pravidelne cvičiť, iný chce zmeniť stravu a ja chcem skôr ráno vstávať. Všetko toto je možné jedine vtedy, ak poznáme, ako fungujú naše návyky. Bez návykov by náš mozog nebol schopný vykonávať rôzne ďalšie úlohy či spracovávať veľké množstvo informácií, s ktorými sa stretávame dennodenne.

interez.sk (Lukáš „Digitálny nindža“ Franko), Charles Duhigg