Na štítku môjho trička je napísané, že je vyrobené v Bangladéši. To znamená, že odtiaľ za mnou precestovalo vyše 8-tisíc kilometrov. Toto tričko však precestovalo oveľa viac. Ako je to možné? Pretože jeho výroba sa neodohráva iba v samotnom Bangladéši.

Určite si hovoríte, že výroba obyčajného bavlneného trička nemôže byť komplikovaná, veď predsa sa len zošijú kusy látky. Avšak proces výroby oblečenia nie je len o samotnom šití.

Náročný proces výroby

Bavlna sa niekde musí vysadiť, následne spracovať, vyrobí sa priadza, ktorá sa prepletá do väčších kusov látky. Takýto materiál je však ešte neopracovaný a je tu mnoho nečistôt. Je potrebné, aby sa zbavila všetkých olejov, vosku či iných prvkov, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo vláknach.

Potom látka prichádza do „farbiaceho domu“ na farbenie do univerzálnych odtieňov (farbenie je jedným z procesov, kde sa využíva najviac vody a zároveň aj najviac škodlivé chemikálie). Materiál následne doráža k výrobcovi odevov, kde sa preveruje jeho kvalita, strihá sa a zošíva.

Pravda je teda taká, že keď je na štítku napísané „Made in…“, odhalí to len jedno z mnohých miest, kde sa oblečenie reálne vyskytne. Veľké módne giganty ako H&M, Zara, Primark či Forever 21 sa snažia produkovať veľké množstvo oblečenia za čo najkratší čas. Ich výrobné centrá sú roztrúsené po celom svete. V rozvojových krajinách sú dramaticky nižšie náklady na prácu a aj materiál, preto pre tieto značky dáva zmysel model globálneho dodávateľského reťazca. 

Ako portál uvádza: „Je takmer nemožné vysledovať presnú cestu k danému tričku. Bavlna mohla byť pestovaná v Indii alebo Turecku, mletá v Pakistane alebo Mexiku a šitá v Salvádore alebo Južnej Afrike.“

Videli tieto šaty väčší kus sveta ako vy?

BBC zas informovali o konkrétnom prípade šiat, ktoré vyrobila Zara. Materiál, ktorý použili na výrobu je lyocell – celulózové vlákno podobné viskóze, ktoré sa využíva ako alternatíva k bavlne. Stromy, ktoré sa používajú na jeho výrobu sa nachádzajú hlavne v Európe. Vlákna boli odoslané do Egypta, kde sa spracovali do priadze. Tá bola odoslaná do Číny, kde bola tkaná do látky.

Látka putovala na zafarbenie do Španielska a následne sa poslala do Maroka, kde ju nastrihali a zošili a hotové šaty poslali späť do Španielska na zabalenie. Ich cesta nakoniec viedla do Veľkej Británie, USA alebo ktorejkoľvek z 93 krajín, kde sú predajné miesta. Tieto šaty teda rozhodne precestovali viac kilometrov ako ja. A ak nerátame naše susediace krajiny, tak navštívili aj viac krajín.

Alternatíva v podobe nákupu od slovenských značiek

Proces výroby oblečenia od módnych gigantov je veľmi komplikovaný a tieto značky navyše „zneužívajú“ ľudí žijúcich v rozvojových krajinách, ktorí pracujú na výrobe oblečenia. Podľa portálu Refinery29 je minimálna mzda ľudí z Bangladéša 45 libier mesačne.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa mile (@mile_kidsclothing), 23 Apr 2018 o 11:25 PDT

Výroba oblečenia v jednej krajine je síce nákladnejšia, čo znamená, že aj samotný produkt bude drahší, no dôležité je, že sa dbá na etické aspekty a pracovné podmienky zamestnancov. Okrem toho väčšina našich slovenských značiek využíva organické materiály, ktoré sú vyrobené bez pesticídov či kontaminantov životného prostredia. Na ich stránkach často nájdete aj príbeh značky a celý proces výroby oblečenia.

Módny vyhľadávač GLAMI v poslednom prieskume z apríla tohto roku zistil, že až 87 % respondentov zo vzorky 6 000 návštevníkov má záujem o nákup oblečenia vyrobeného lokálne na Slovensku. GLAMI má na svojom webe sekciu Vyrobené na Slovensku. Cez túto sekciu sa ľahko dostanete ku konkrétnym značkám a vďaka ostatným filtrom jednoducho a pohodlne nájdete presne to oblečenie, ktoré potrebujete.

Pozri aj:

Ako rozoznať udržateľnú módu? Týchto 5 znakov by ste pri nakupovaní nemali prehliadnuť

V spolupráci s GLAMI