Ak spomenie program Apollo, väčšina z nás pozná iba dva z dvanástich letov s posádkou, a to Apollo 11 a Apollo 13. Kým Apollo 11 sa nám všetkým spája s legendárnou vetou Neila Armstronga – „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo,“ tak misiu Apollo 13 sprevádza už pamätná veta – „Houston, máme problém“.
Na začiatok treba poznamenať, že spomínaná veta je interpretácia z filmu Apollo 13 v hlavnej úlohe s Tomom Hanksom. V skutočnosti táto veta znela: „Houston, mali sme tu problém (Houston, we’ve had a problem)“.
V článku sa dozviete:
- aké boli problémy s misiou ešte pred štartom;
- čo spôsobilo problémy misie po ktorej nasledovala legendárna veta;
- ako astronauti riešili problém;
- ako prebiehal návrat na Zem.
Štart misie
Program Apollo 13 už od začiatku, čo ale pri takýchto misiách nie je ničím nezvyčajné, sprevádzali drobné problémy. Hlavná posádka mala mať iné zloženie a pilotom veliteľského modulu mal byť Ken Mattingly. Tri dni pred štartom sa ale posádka dostala do styku s infekčnou chorobu rubeola a jedine Ken túto chorobu v minulosti neprekonal, takže nemusel mať dostatok protilátok. Bol tak nahradený a na Mesiac sa dostal až v rámci misie Apollo 16.
Posádku tak tvorili veliteľ James A. Lovell, Jr., ktorý už bol vo vesmíre trikrát, John L. „Jack“ Swigert ako pilot veliteľského modulu a Fred W. Haise, Jr. ako pilot lunárneho modulu. Pre týchto dvoch to bol prvý let do vesmíru.
Apollo 13 vyštartovalo na obežnú dráhu okolo Zeme 11. apríla 1970 o 19:13:00,61 svetového času pomocou nosnej rakety Saturn V.
Houston, mali sme tu problém
30 hodín a 40 minút po štarte posádka zapla hlavný motor servisného modulu. Prešla tak z bezpečnej translunárnej dráhy na hybridnú, ktorá umožňovala pristátie v oblasti Fra Mauro, ktorá bola vybraná ako cieľ misie.
Po takmer 56 hodinách letu dostala posádka za úlohu zapnúť premiešavanie nádrží s kvapalným vodíkom a kyslíkom. Išlo o bežnú operáciu. Minútu a pol po zapnutí premiešavania však posádka počula výbuch a cítila nezvyčajné vibrácie. Ešte si to neuvedomovali, ale práve v tom momente sa misia s cieľom pristátia na Mesiaci zmenila na misiu s cieľom zachrániť sa.
Zaznela už legendárna veta: „Houston, mali sme tu problém,“ ktorú vyslovil Swigert alebo Lovell (údaje sa líšia). Veliace stredisko požiadalo o zopakovanie a Lovell vetu zopakoval a oznámil, že zaznamenali nízku úroveň napätia na zbernici B. V tom čase sa už vesmírna loď nepohybovala po bezpečnej translunárnej dráhe. Ak by na nej boli a prišlo by k poruche motorov kozmickej lode, mohli by sa bez použitia paliva vrátiť bezpečne naspäť na Zem.
Niekoľko minút veliace stredisko na Zemi nevedelo, čo sa deje. Lovell 15 minút po incidente povedal veliacemu stredisku, že pri pohľade priehľadom sa mu zdá, že niečo uniká do vesmíru. Na Zemi si vtedy naplno uvedomili, že sa stalo niečo vážne.
Výbuch zničil jednu z kyslíkových nádrží, ďalšia bola poškodená a kyslík cez potrubie unikal do vesmíru. Problémy boli aj s vodíkovou nádržou. Je dôležité poznamenať, že kyslík v tomto prípade neslúžil iba na dýchanie, ale aj na reakciu s vodíkom, pri ktorej vznikala elektrina, ktorá bola takisto životne dôležitá.
Nehoda vážne poškodila servisný modul. Vesmírna loď mala tri časti, a to spomínaný servisný modul, lunárny modul určený na pohyb po Mesiaci a veliteľský modul, ktorý slúžil ako riadiace centrum a mal tiež slúžiť na návrat na Zem.
Problémy s energiou
Veliteľskému modulu rýchlo dochádzala energia. Posádka musela rýchlo povypínať všetko, čo nutne nepotrebovali, aby šetrili energiou. Presunuli sa preto do lunárneho modulu, ktorý slúžil ako záchranný čln a mal vlastné napájanie energiou. Vo veliteľskom module vypli aj navigačný systém, ktorý mal veľkú spotrebu energie a využívali identický systém v lunárnom module. V tomto „záchrannom člne“ určenom pre dve osoby tak napokon traja muži strávili 4 dni.
Návrat na bezpečnú translunárnu dráhu
Naplno sa rozbehla záchranná misia s cieľom vrátiť astronautov bezpečne na Zem. Keďže nikto netušil, ako veľmi je poškodený hlavný motor na servisnom module, rozhodli sa využiť pohon lunárneho modulu, ktorý bol skonštruovaný iba na krátke použitie pri zostupe na Mesiac. V stredisku na Zemi okamžite nastali výpočty, kedy je potrebné zapnúť motory a po troch hodinách počítania sa podarilo určiť parametre na to, aby sa loď dostala na bezpečnú translunárnu dráhu.
Dve hodiny po dosiahnutí najbližšieho priblíženia k Mesiacu, vykonali zážih motorov lunárneho modulu. To sa podarilo a loď smerovala do bezpečia.
Nahlásiť chybu v článku