Presne pred dvomi rokmi žasol celý svet nad objavom, ktorý oznámili vedci z Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Na červenej planéte mali objaviť tekutú vodu a tento veľký objav zistili pomocou radaru vesmírnej sondy Mars Express. Vedci sa domnievali, že práve kvôli tomu, že voda je veľmi slaná, tak môže byť v tekutom stave. Teraz to ale vyzerá, že radosť z objavu mohla byť predčasná.
ESA v októbri 2020 tvrdila, že táto voda sa nachádza pod južným pólom Marsu, pričom najväčšie tekuté jazero malo mať rozlohu približne 20 x 30 kilometrov.
Skôr skaly ako voda
Ako ale píše portál Science Alert, nová analýza zistila, že radarový signál interpretovaný ako voda na Marse, môže byť aj obyčajné geologické vrstvenie hornín. Nie je to definitívne stanovený záver, avšak, aby sme mohli s istotou tvrdiť, čo sa na červenej planéte ukrýva, musia prebehnúť ďalšie výskumy či pozorovania.
Štúdia uverejnená v časopise Nature Astronomy uvádza, že podobné odrazy, ktoré Európska vesmírna agentúra interpretovala ako tekutú vodu, môžu byť prirodzeným výsledkom interferencie tenkých vrstiev materiálu, a to bez prítomnosti tekutej vody či iných vzácnych materiálov.
„Tento výsledok v kombinácii s inou nedávnou prácou spochybňuje pravdepodobnosť nájdenia tekutej vody pod južným pólom Marsu,“ uvádza sa v štúdii.
Európska vesmírna agentúra objavila v minulosti jasne žiariace „škvrny“ na Marse. Z pozorovania Zeme sa vedelo, že takéto škvrny vytvárajú na radaroch napríklad aj podľadovcové jazerá, ako napríklad jazero Vostok, ktoré tvorí jazernú sieť pod antarktickým ľadovcom.
Tekutá voda na Marse je nepravdepodobná
Práve to viedlo k záveru, že na Marse by mohli byť podobné tekuté jazerá. Má to ale háčik. Mars je až príliš chladný na tekutú vodu, a to aj keď sa do toho započíta, že by bola pod tlakom vrstvy ľadu a tiež ak by voda bola veľmi slaná, čo znižuje bod mrazu.
Čo sú potom „trblietavé jazerá“, ktoré zachytila vesmírna loď Mars Express? Na ich preskúmanie autor novej štúdie Daniel Lalich spolu s kolegami z Cornellovej univerzity vykonali simulácie s použitím vrstvenia štyroch materiálov, o ktorých je známe, že sa vyskytujú na Marse.
Radar, ktorým sa identifikovala „voda na Marse“ funguje tak, že odráža vlny z meraného objektu alebo jeho povrchu. Na základe toho, ako sa tieto vlny odrazia naspäť a v akej intenzite sa odhaľujú vlastnosti materiálov pod povrchom planéty. To ale nevyhnutne neznamená, že sa identifikuje, o aké materiály ide.
Simulácie poukazujú na horniny a ľad
Vedci simulovali vrstvy ľadu z vody, ďalej z ľadu z oxidu uhličitého a tiež čadiča a atmosféry Marsu v rôznych konfiguráciách a hrúbkach. Potom pozorovali, aké signály by tieto konfigurácie vytvárali. Na základe týchto simulácii zistili, že prašný ľad z vody vtlačený medzi ľad z oxidu uhličitého vytvára rovnaké signály ako tie, ktoré zachytili Mars Express.
Lalich použil vrstvy oxidu uhličitého, keďže sa nachádzajú vo veľkých vrstvách blízko povrchu ľadovej pokrývky Marsu. „V zásade som však mohol použiť horninové vrstvy alebo dokonca prašný vodný ľad a dostal by som podobné výsledky,“ hovorí.
S pridaním vrstiev hornín a ľadu, teda materiálov, ktoré sa na Marse bežne nachádzajú, sa zdá nález tekutej vody menej pravdepodobný. Lalich jedným dychom ale dodáva, že nič nie je stratené.
„Žiadna z prác, ktoré sme urobili, nevyvracia možnú existenciu tekutej vody pod povrchom Marsu,“ hovorí a dodáva, že na základe toho, čo je k dispozícii, je hypotéza interferencie konzistentnejšia s inými pozorovaniami.
Inými slovami, to čo ESA zachytila, bude pravdepodobne iba navrstvená hornina s ľadom v takom skupenstve, ktoré na radare vyzeralo ako tekutá voda. Ale nič nie je stratené a tekutá voda na Marse pokojne môže byť, no musíme hľadať lepšie a byť trpezliví.
Nahlásiť chybu v článku