No predsa pripevníte padáky bobrom na chrbát, povyhadzujete ich z lietadiel a necháte ich pristáť v novom domove. Znie to síce ako scenár vystrihnutý z nejakého zvláštneho animovaného filmu, no Idaho sa skutočne takýmto spôsobom rozhodlo riešiť premnoženie bobrov.
Priveľa bobrov a padákov z druhej svetovej vojny
V roku 1948 sa americký štát Idaho musel vyrovnávať s nepríjemným problémom. V krajine sa premnožili bobry a okrem toho, v skladoch ležalo obrovské množstvo padákov z čias druhej svetovej vojny, pre ktoré nikto nemal využitie, píše portál IFLScience. Krátko po vojne sa ľudia začali sťahovať bližšie k jazeru Payette. Aj keď bobry v tejto oblasti žili desiatky rokov, zrazu začali novým obyvateľom prekážať. Padlo preto rozhodnutie, že bobry musia byť premiestnené o 314 kilometrov ďalej k povodiu Chamberlain.
Samozrejme, také niečo sa ľahšie hovorí, ako realizuje. Kedysi sa tieto zvieratá odchytávali tak, že sa k nim človek nenápadne priblížil, chytil ho a vyhodil na chrbát koňa alebo mulice. Následne ich hodili na palubu nákladného auta a odviezli ich na iné miesto. Tam ich z auta vyložili, opäť vyhodili na konské chrbty a dopravili ich do finálnej destinácie.
Bobry museli byť po celý čas prevozu chladené a museli mať k dispozícii vodu. Ani to však nestačilo a zvieratá boli neraz mrzuté a odmietali jesť. Ani koňom sa príliš nepáčilo, že musia na chrbtoch prevážať zapáchajúce zvieratá a boli často nepokojné. Ako v roku 1950 informoval časopis The Journal of Wildlife Managment, táto situácia bola neúnosná. Bolo to nepraktické a priveľa bobrov prišlo v procese sťahovania o život.
Bobry vyhadzovali z lietadla
Novým riešením bolo umiestniť zvieratá do klietok, pripevniť k nim padáky a vyhodiť ich z lietadla, a to z výšky 4 500 metrov. Aj tu bolo potrebné vyriešiť niekoľko problémov. Napríklad, bobry museli byť dostatočne ťažké na to, aby sa im cestou dole otvoril padák. To sa dalo vyriešiť napríklad pridaním závažia do klietky, v ktorej mal bobor letieť. Ďalší problém bol, ako udržať bobry v kľude, kým doletia na zem a následne zabezpečiť, aby sa bezpečne dostali zo svojich klietok von.
Prvou myšlienkou bolo vyrobiť klietky z materiálu, ktorý budú chcieť bobry zjesť. Cestu na slobodu by si tak jednoducho prehrýzli. Podobne, ako by ste sa na slobodu prehrýzli vy, keby ste boli uväznení v aute, ktoré má dvere z čokolády. Existovala však vysoká pravdepodobnosť, že sa bobry von prehryzú priskoro. Buď by zamorili lietadlo alebo by vypadli ešte vo vzduchu cestou na zem.
Misia bola považovaná za úspech
Ďalším problémom bolo, ako dosiahnuť, aby bobry pristáli tam, kde majú. Na rozdiel od ľudí totiž zvieratá nemajú schopnosť kontrolovať svoj zoskok. Navyše, ukázalo sa, že výška 4 500 metrov nie je dobrá a ideálne je zhodiť zvieratá z výšky 150 až 2 600 metrov. Z takejto výšky mohli bobry bezpečne pristáť na vopred určenom mieste a vyhnúť sa stromom či iným prekážkam. Plán bol hotový, ostalo už len vykonať test na bobrovi, ktorý dostal meno Geronimo.
Chcete vedieť, ako to dopadlo? Zo zvláštnej akcie sa uchovala videonahrávka, ktorá bola uverejnená v roku 2015, píše The Guardian. Geronimo pád z lietadla prežil. Bol preto chytený a z lietadla vyhodený znova. A znova. A znova. Geronimo však bol napokon odmenený. Keď bol na novom mieste vypustený natrvalo, spoločnosť mu robili 3 samice, s ktorými si mohol založiť kolóniu.
Misia teda bola považovaná za úspech a z lietadla bolo vyhodených ešte 76 bobrov. Neprežil len jediný. Cestou sa totiž dostal von a usadil sa na vrchu klietky. Vo výške 20 metrov však buď z klietky spadol alebo z nej zoskočil.
Nahlásiť chybu v článku