Ural je nielen najstaršie pohorie v Európe, ale aj pomyselnou hranicou medzi Európou a Áziou. Lesk Moskvy vystrieda už klasická architektúra sovietskych miest, kde vládne betón v tých najbizarnejších prevedeniach.
Sovietski plánovači zjavne milovali tento šedý stavebný materiál a dali ho skutočne do všetkého. Je veľká škoda, že za Stalina sa zničila tá neskutočne nádherná drevená architektúra, ktorú už uvidíte len v niektorých ruských mestách. Sem-tam sa drevené budovy krčia medzi nevábnymi panelákmi z obdobia Chruščova. Ak mám vybrať tú najkrajšiu stavbu v meste, tak to je železničná stanica, ktorá je skutočným stavebným skvostom. Osobne si myslím, že takmer všetky mestá po celej dĺžke transsibírskej magistrály stačí objavovať 1 deň. Prídeš ráno vlakom do mesta a večer pekne odídeš ďalej.
A čo sme tu hľadali vlastne my? My sme si toto miesto vybrali kvôli tomu, že nás zaujíma história československých legionárov, ktorým velil aj Milan Rastislav Štefánik spolu so spisovateľom Jankom Jesenským. Vedel si, že nebyť legionárov, tak možno by Československo nevzniklo?
Počas 1.svetovej vojny prebehlo niekoľko desiatok tisíc Čechov a Slovákov z Rakúsko – Uhorskej armády a chceli bojovať po boku cárskeho Ruska. Avšak boľševický puč v roku 1917 znamenal komplikáciu v plánoch Masaryka a Štefánika. Lenin a Trockij sa zaviazali Nemecku, že žiadna cudzia armáda sa nesmie presunúť na západný front. Čechoslováci sa preto museli prebojovať skrz celé Rusko, a tak medzi rokmi 1918 až 1919 obsadili vlastne celú magistrálu. Lenin a Trockij mali priam triašku z dobre vyzbrojených legionárov a boľševické vojská utŕžili nejednu ťažkú porážku. Západní generáli nazvali tento vojenský počin v tom období za najodvážnejšiu vojenskú akciu 1. svetovej vojny. Práve vtedy nás krajiny ako Anglicko či Francúzsko začali brať vážne, lebo dovtedy boli skôr predstavy o nedelení Rakúska – Uhorska.
Práve v Jekaterinburgu je hrob týmto hrdinským vojakom. Naše kroky smerujú hneď sem a trochu si pripomíname túto málo známu históriu, ktorá sa nesmela príliš hovoriť do konca komunistického obdobia v Československu. Sú tu mená nielen Čechov, ale aj Slovákov, ktorí si vážili slobodu svojej vlasti.
Jekaterinburg je tiež známy v histórii aj zavraždeným celej cárskej rodiny boľševikmi na príkaz Lenina. V roku 1918 zazneli výstrely popravnej čaty. Až po roku 1991 sa tu začal stavať chrám na večnú pamiatku cára a jeho rodiny, ktorí boli neskôr vyhlásení za svätcov ruskej pravoslávnej viery.
Večer nasadáme na vlak a vydávame sa do ďalšieho mesta menom Novosibirsk. Odrazu sme na Sibíri, kde teplota klesla na mínus 40 a našimi nemými sprievodcami sú za oknami milióny briez. Brezy, brezy a opäť brezy. Do toho malý stakančok vodky, sušená rybka a dobrá kniha na čítanie. Ja tu osobne čítam dejiny Ruska, ktoré boli toľkokrát pozmenené, že už ani nevieme čo je pravda. Čaká nás 26 hodín cesty cez miesta, ktoré ešte pred 200 rokmi boli absolútne neprístupné. O tom, ako to vyzerá v ďalších ruských mestách a čo dokáže zima pri mínus 40 si povieme nabudúce.
Koľko stojí lístok na Transsibírsku magistrálu a kde si ho kúpim?
Lístok na vlak si vieš veľmi jednoducho kúpiť na oficiálnej ruskej stránke www.rzd.ru. Stačí sa tam len prihlásiť a lístok si vieš kúpiť kartou. Vytlačíš si ho a máš to. Nikdy nechoď cez žiadne iné stránky, nakoľko sú to len sprostredkovateľské internetové portále, ktoré si účtujú aj trojnásobok skutočnej ceny.
Dnes je cestovanie po Rusku jedno z najlacnejších na svete. Rubeľ padol a my si vieme dovoliť omnoho viac. Čiže dnes si lístok vieš kúpiť na trase Moskva – Vladivostok už od 140 eur! Všetko závisí v akej triede budeš cestovať a akým číslom vlaku. O tom sme písali minule v tomto článku.
Lístok si vieš kúpiť už 40 dní pred odchodom vlaku cez www.rzd.ru. Veľa ľudí si myslí, že si kúpi lístok na trasu Moskva – Vladivostok a môže vystúpiť kde chce. V skutočnosti to funguje tak, že si kupuješ lístok na úseky, kde chceš vystúpiť. Čiže chceš cestovať z Moskvy do Vladivostoku, ale chceš zastaviť v mestách ako Jekaterinburg, Omsk, Irkutsk a Chabarovsk. Čiže si kupuješ lístky Moskva – Jekaterinburg. Jekaterinburh – Omsk, Omsk – Irkutsk, Irkutsk – Chabarovsk, Chabarovsk – Vladivostok.
Vlaky chodia 4 až 6-krát za deň a ja si vždy kupujem na mieste. Vždy som dostal miesto a aspoň mám flexibilitu. Ak sa mi v meste páči, ostanem dlhšie a ak nie, viem, že za pár hodín nejaký vlak pôjde po mojej trase. Železničné stanice sú veľmi dobre vybavené, kde si vieš odložiť batožinu, dať sprchu, pripojiť na internet, dobre sa najesť…Nepredstavuj si naše železničné stanice. Tieto sú lepšie ako napríklad v Anglicku či Francúzsku. Jednoduché nie?
V budúcom článku sa dozvieš ako je to so stravou, vízami atď. Zdieľaj tento článok aj kamošom, čo sem chcú ísť.
Pozri aj:
- Transsibírska magistrála, prvá časť: Netradičné miesta v Moskve, ktoré vám bežná cestovná kancelária (pravdepodobne) neukáže
- Transsibírska magistrála, 2. časť: Najhlbší protiatómový bunker na svete, ktorý bol postavený na príkaz Stalina
- Transsibírska magistrála, 3. časť: Nasadli sme na vlak, na ceste dlhej 9 288 km. Takto vyzerá jedlo, miesta na spanie a hygiena
Nahlásiť chybu v článku