Kam idete? Pýtam sa Rusa a jeho rodiny. „Na dovolenku k moru do Vladivostoku. 7 dní tam, 7 dní pri mori a 7 dní späť.“ Nechápavo naňho pozerám, veď za oknami vlaku je už mínus 40°C. Práve tie príbehy ma na tej celej transsibírskej magistrále bavia. Aj keď som celú trasu prešiel 7 krát, vždy sa niečo iné dozviem nielen o krajine, ale aj o živote. Niekedy sú príbehy smutné a niekedy veselé. Tie smutné sú väčšinou spojené s nedostatkom, ktorý vládne mimo Moskvy a ľudia cestujú niekoľko dní do hlavného mesta, aby si odkrojili z veľkého finančného koláča.
Len si tak sadnete v reštauračnom vozni a či už pri fľaške vodky alebo údených rybičkách si porozprávate čo trápi tento svet. Tentoraz sa dal do rozhovoru Voloďa, ktorý je miestnym policajným šéfom v Soči a ide dojednať obchod na 25 BMW áut. V taške má ruské ruble a pozýva nás ako „inostrancov“ na vodečku. „Život je tak krásny, keď máš peniaze, ale keď nemáš, neznamenáš v tejto krajine nič.“ Lupne si stakan do hrdla a začne sa smiať. Keby si vypočul príbehy známy režisér Kusturica, vznikol by krásne bizarný film. To nevymyslíš, to musíš zažiť.
Cesta do Novosibirsku tak prešla veľmi rýchlo. Vonku stále brezy, sem tam nejaká široká ruská rieka, drevené dedinky, ktoré pod nánosom snehu vyzerajú ako z mrázika. Mesto Novosibirsk ma zaujalo tak na 3 hodiny, lebo pozerať už 328 sochu Lenina ma prestáva baviť. Ale to, čo vás zaujme, je blízke mesto Akademgorodok, ktoré bolo uzavretým mestom v období Sovietskeho zväzu. Bol to vlastne taký socialistický Silicon Valley. Mesto bolo hermeticky uzavreté a strážili ho príslušníci KGB. Najlepšie mozgy ZSSR tu mali nielen dobehnúť USA, ale aj predbehnúť.
Mali tu tie najlepšie podmienky v celej ríši. Obchody boli skvelo zásobené, bytovky navrhovali najlepší architekti a dokonca sa tu počúvala západná hudba. Dnes sa sem viete veľmi jednoducho dostať a vy sa môžete presvedčiť na vlastné oči, ako to vlastne vyzeralo. Mňa zaujala hlavne atmosféra študentského mesta, kde nájdete kopec štýlových kaviarničiek a dosť často hrajú západnú hudbu. Celkovo to pôsobí veľmi uvoľňujúce a ja sa aj teším, že narazíš na viac úsmevov ako v tých šedivých mestách, ako je Novosibirsk. Ale ja už viem, že od ďalšej zástavky budem pozerať aj na krásne mestá, kde sa zachovala tá najlepšia pôvodná ruská architektúra z čias cára. Ide sa do Tomsku a Irkutska.
Ako to vyzerá vo vlaku na Transsibírskej magistrále?
Ruské vlaky patria medzi veľmi pohodlné dopravné prostriedky. Musím povedať, že sú na lepšej úrovni ako u nás na Slovensku. Samozrejme všetko závisí, v ktorej triede a hlavne, akým číslom vlaku budeš cestovať. Ako sme si spomínali, čím nižšie číslo vlaku, tým je vlak čistejší a komfortnejší. Vlaky od čísla 70 patria už medzi veľmi opotrebované a je cítiť ošumelosť. Je pravda, že zas sú aj lacnejšie o 1/3 oproti vlaku číslo 1 a 2. Tu si treba položiť otázku, že keď cestuješ desiatky hodín, či tých pár eur navyše, je dobrá investícia. Vlak číslo 2 na trase Moskva – Jekaterinburg stojí od 50 eur a vlak číslo 70 od 38 eur.
Je však jedno, v ktorom vlaku pocestuješ, vždy dostaneš čisté posteľnú bielizeň, toaleta je vždy čistá a všetky vlaky sú klimatizované. Jedálenský vozeň tu takisto nájdeš, ale ceny sú tu oveľa drahšie ako keby si si jedlo kupoval od miestnych ,,bábušiek“ na stanici, kde vlak stojí. Tetušky predávajú rôzne klobásky, kuriatka, ryby.
Viac fotiek nájdeš v galérii
Nabudúce si povieme ako na vyzerá na staniciach a čo všetko tam nájdeš. Nezabudni sledovať storíčka na našom Instagrame @interezsk, a dozvieš sa oveľa viac.
Pozri aj:
- Transsibírska magistrála, prvá časť: Netradičné miesta v Moskve, ktoré vám bežná cestovná kancelária (pravdepodobne) neukáže
- Transsibírska magistrála, 2. časť: Najhlbší protiatómový bunker na svete, ktorý bol postavený na príkaz Stalina
- Transsibírska magistrála, 3. časť: Nasadli sme na vlak, na ceste dlhej 9 288 km. Takto vyzerá jedlo, miesta na spanie a hygiena
- Transsibírska magistrála, 4. časť: Prešli sme do 1777 km vzdialeného mesta Jekaterinburg. Toto je suma, za ktorú sme kúpili lístky na vlak
Nahlásiť chybu v článku