Čaká nás cez 9000 kilometrov cez zamrznutú ruskú krajinu a budeme zastavovať na rôznych miestach, ktoré sú späté s históriu československých legionárov, ktorí medzi rokmi 1918 až 1919 kompletne obsadili Transsibírsku magistrálu. Nás môže zaujímať aj fakt, že celú akciu mal tiež pod palcom Milan Rastislav Štefánik a podpredsedom československých legionárov bol známy spisovateľ Janko Jesenský.
Transsibírsku magistrálu začali budovať v 19. storočí ako železnicu na vojenské účely. Cárske Rusko ju chcelo využívať na presun vojenských oddielov na ďaleký východ. Budovala sa vlastne až do druhej polovici 20.storočia.
My si postupne odkrajujeme prvé kilometre spolu s monotónnym zvukom „tt ttt tttt„. Vonku je zasnežená krajina, ktorá pôsobí priam idylicky či romanticky. Čo vlastne láka cestovateľov vydať sa na túto trasu a hlavne čo robiť, keď idete do Vladivostoku? Veď samotná cesta trvá takmer 7 dní a vy vidíte len brezy, brezy a ešte raz brezy. Keby ste sa zobudili až na tretí deň, tak vidíte, asi už tušíte čo. Opäť len brezy a brezy.
Ide o to, že uvidíte nielen obrovský kus zeme, ale aj zažijete skutočné Rusko. Ako Bratislava nie je Slovensko, tak ani Moskva nie je Rusko. Mnoho cestovateľov navštívi Moskvu či Petrohrad a má pocit, že vedia ako to tu funguje. Nasadnite do vlaku a vypočujte si príbehy ľudí, ktorí zažívajú každodennú realitu. Viete, prečo sa rusky dedine povie „Ďerevňa?“ Lebo cez okno vlaku zistíte, že tie dediny sú čisto z dreva. Žiadne betónové stavby či príbytky, ako je to u nás na slovenských dedinách. Život je tu omnoho ťažší a mnohé výdobytky civilizácie tu nie sú samozrejmosťou. A to hovoríme už o dedinách asi 500 kilometrov mimo Moskvy.
„Moskva? Prežili sme blahobyt za Brežneva, prežijeme blahobyt za Putina.“ Povie ironicky môj spolubývajúci Igor a zapije to stakančekom vodky. Na otázku kam ide odpovie, že za rodinou do Irkutska. Cesta trvá 77 hodín a my sa rozprávame o každodennom živote. „Ak chcem niečo zarobiť, musím chodiť za robotou do Moskvy. Mimo hlavného mesta je to utrpenie.“ Dokonca stretávam aj profesora histórie na petrohradskej univerzite, s ktorým rozoberáme históriu Ruska. „Lenin? Nemecký špión, ktorý uvrhol našu krajinu do víru občianskej vojny.“
Ten vlak je lepší, ako keby si čítal históriu Ruska alebo noviny. Kašli na propagandu a choď si overiť skutočnú situáciu na vlastné oči. Je to extrémne jednoduché. Stačí si len ľahnúť do vlaku a unášať sa tým známym „tt tt tt„.
Ktorým vlakom ísť?
Na transsibírskej magistrále – a v Rusku vo všeobecnosti – platí, že čím nižšie má vlak číslo (napríklad najlegendárnejší vlak č. 1 smerom do Moskvy resp. vlak č. 2 smerom do Vladivostoku), o to je modernejší, je klimatizovaný a je jednoznačne na lepšej úrovni ako vlaky na Slovensku. Ak sa číslo vlaku blíži k číslu 80 a vyššie, v tom prípade už ide o staršie vagóny a je z nich cítiť opotrebovanosť. Čiže čím je číslo nižšie, tým lepší resp. komfortnejší vlak je.
Triedy
Vlak je rozdelený na niekoľko kategórií:
- 1. trieda – spací vagón – uzamknuteľné kupé s 2 lôžkami, v ktorom máte pocit komfortu, ale nenachádza sa v každom vlaku.
- 2. trieda – kupé – uzamknuteľné kupé so 4 lôžkami. Ideálne je, ak ste skupina štyroch ľudí/kamarátov/známych. Bude to o to zábavnejšie, lebo ste stále spolu.
- 3. trieda – plackartny – otvorené kupé, lôžka sú umiestnené aj v rozšírenej uličke. Budete mať síce kontakt s domácimi, ale ak niekto chrápe, počuje to celý vlak. Keď si niekto otvorí sardinky s cibuľou – a verte, že niekto to určite urobí – budete to cítiť v celom vagóne. Navyše, keď vlak stojí, klíma je vypnutá a otvorené kupé sa odrazu mení na saunu. Zvážte preto, či výška ušetrených peňazí stojí za to.
Stravovanie vo vlaku
Vo vlakoch sú reštauračné vozne, kde sa platí ruskými rubľami. Na Instagrame sme vám ukázali bežné raňajky, no vo vlaku je široký výber jedál a okrem jedla, kúpite aj vodu či pivo. My však odporúčame kupovať si jedlo počas zastávok vlaku, čiže keď vlak zastaví na dlhšiu dobu na niektorej železničnej stanici. Na vlakových staniciach, najmä na ruských, totiž domáci často predávajú čerstvé jedlo, ktoré je väčšinou lacnejšie ako vo vlaku a chutnejšie.
Aké jedlá sa predávajú? Najmä:
- bliny – palacinky s džemom, tvarohom alebo aj s mäsom,
- pirohy/pirôžky – plnené mäsom, zemiakmi alebo kapustou,
- rôzne druhy mäsa so zeleninou, zemiakmi,
- čerstvo nazbierané čučoriedky, maliny, ale aj uhorky – čerstvé aj kvasené.
Strava na vlakových staniciach je dobrá, preto si vtedy pozrite harmonogram zastávok vlaku, aby ste vopred vedeli, kde a ako dlho bude vlak stáť. Zásoby jedla si stihnete urobiť najlepšie vtedy, ak vlak stojí v stanici minimálne 20 minút. Okrem toho každý vagón má svoju sprievodkyňu, ktorá vám za ruské ruble predá kávu, čaj, sladkosti, ale aj vodu. Vo vagóne sa nachádza aj horúca voda na zalievanie polievok, kávy a čaju. Žiadne samovary v kupé už nie sú.
Hygiena
Je jedno, ktorú triedu si vyberiete, vtedy dostanete na cestu čistú plachtu, obliečky a malý uterák. V každom vagóne sa nachádzajú spoločné toalety a umyvárky so studenou tečúcou vodou. Krátko pred príchodom do železničnej stanice sa toalety uzamykajú a otvoria ich až keď sa vlak opäť pohne zo stanice. Sprcha sa vo vlaku väčšinou nenachádza. Sprcha je vo vlaku číslo 1 a 2 dostupná pre 1. triedu. Veľmi čisté sprchy sa inak nachádzajú na vlakových staniciach a keď má vlak dlhšiu prestávku, môžete sa osprchovať za poplatok okolo 200 RUB (2,90 eur).
Nahlásiť chybu v článku