Odkedy bola Genie bábätko, nedostávalo sa jej rodičovskej lásky, ale ani obyčajného priateľského ľudského dotyku. Bola zviazaná a zamknutá v temnej miestnosti, kde bolo okno len namaľované a nezažívala nič iné, len týranie a odmietanie. Čo bolo ešte horšie, nemala povolené počuť ľudské hlasy, ani žiadne vydávať, čo zapríčinilo, že sa nenaučila hovoriť až do veku trinástich rokov, keď sa konečne prišlo na to, že niečo nie je v rodine v poriadku a zasiahli úrady.
Genie sa narodila v Arcadii v Kalifornii v roku 1957 a bola druhým preživším dieťaťom zo štyroch. Jej otec nemal rád deti a k svojej rodine bol veľmi krutý, bránil im odchádzať z domu.
Otec malej Genie vyrastal väčšinou v sirotincoch, kým jeho matka viedla nevestinec a navštevovala ho len zriedkavo. Práve kvôli tomu sa u neho vyvinuli problémy s ovládaním hnevu. Geniena matka bola o dvadsať rokov mladšia ako otec a mala degeneratívne ochorenie očí. Trpela zákalmi, kvôli ktorým bola závislá na starostlivosti manžela. On však nemal rád deti, lebo boli hlučné a po narodení Genie sa izoloval od okolia, ale aj od svojej rodiny. Tak ako deti, ktoré sa páru narodili pred ňou, Genie trpela inkompatibilitou Rh, čo spôsobilo, že jej váha bola veľmi nízka. Napriek tomu, že sa zdalo, že v jedenástich mesiacoch sa jej stav zlepšil, jej váha neustále klesala.
Keď mala Genie dvadsať mesiacov, odsťahoval muž svoju rodinu do domu svojej matky, kde priväzoval malú Genie k detskému záchodu až na trinásť hodín denne. Na noc jej dal plienku a uložil ju do malého spacieho vaku, aby jej znemožnil hýbať končatinami. Kŕmil ju väčšinou výživami a cereáliami a len občas jej dával vajíčka na mäkko a tekutiny.
Po tom, čo jej stará mama zomrela počas nehody, otec Genie sa zmenil na ešte asociálnejšieho a väčšieho tyrana. Z nehody obviňoval Genienho malého brata, ktorý bol v čase nehody so starou mamou. Dal výpoveď vo svojej práci a rodinu presťahoval do domu po matke, ktorý bol relatívne vzdialený od susedstva. Pokiaľ išlo o zvuky, bol veľmi prísny. Odmietal rádio aj televíziu a žena a syn mali takmer úplne zakázané hovoriť, hlavne keď bola nablízku Genie. Potrestal ich zakaždým, keď bez jeho dovolenia vydali čo i len hláska.
Wiley taktiež nútil svojho syna, aby týral Genie tak, ako to robil on. Kŕmil Genie tak málo, že vo veku 13 rokov vyzerala na šesť, alebo sedem. Okolo jedenástej večer vždy, keď to bolo možné, matka prepašovala Genie do izby trochu jedla, čo spôsobilo, že Genie nedokázala normálne spať. Spala od siedmej do jedenástej, potom sa zobudila, aby zjedla, čo jej priniesla matka a zaspala na ďalších niekoľko hodín. Zväzovanie spôsobilo, že jej končatiny sa nevyvíjali ako mali a ostala pohybovo zaostalá.
Zväzovanie spôsobilo Genie závažné problémy. Vo veku 13 rokov ledva dokázala kráčať, mala ťažkosti s prehĺtaním jedla a vôbec nedokázala ovládať svoje vyprázdňovanie. Navyše kedykoľvek bola nahnevaná alebo frustrovaná, ubližovala si. Napriek tomu, že zrak mala neporušený, nedokázala ho zamerať na vzdialené predmety. Videla len predmety, ktoré boli na diaľku stien miestnosti.
V roku 1970 začali mať rodičia dievčaťa problémy a hádali sa. O tri týždne neskôr Geniena matka vyšla spolu s dcérou von, kým bol manžel preč, pretože si potrebovala vybaviť príspevok od štátu, kvôli problému so zrakom. Kvôli tomu, že bola takmer slepá však vošla do nesprávnych dverí. Do kancelárie sociálnych služieb. Sociálka okamžite kontaktovala políciu a zatkla oboch rodičov za týranie detí. Prípad sa čoskoro dostal na verejnosť a deň pred pojednávaním otec Genie spáchal samovraždu. Zanechal odkaz, na ktorom stálo: „Svet to nikdy nepochopí“.
Genie bola okamžite prevezená do nemocnice. Bola závažne podvýživená, merala len 1,37 metra a vážila 27 kilogramov. Mala nafúknuté brucho a dva kompletné sety zubov. Kvôli dlhoročnému zväzovaniu mala mnoho preležanín a modrín, zdeformované boky, malý hrudný kôš a kosti jedenásť ročného dieťaťa. Nedokázala stáť rovno a jej chôdza pripomínala zajaca, keďže ruky držala pred sebou, ako pazúry.
Napriek tomu, že počas pobytu v nemocnici došlo u Genie vďaka lekárom a terapeutom k výraznému pokroku, musela byť umiestnená do náhradnej starostlivosti, čo jej vôbec neprospelo.
Starostlivosť a prístup v nemocnici mali na ňu mimoriadne pozitívny vplyv. Podarilo sa jej pribrať a s ľuďmi, s ktorými sa spriatelila, sa snažila komunikovať. Zaujímali ju zvuky, snažila sa nájsť ich zdroj alebo hýbala predmetmi tak, aby robili hluk. Krátko pobudla v dome jedného z výskumníkov, no necítila sa tam dobre, a preto sa jej ujal David Rigler s manželkou a stali sa dočasne jej náhradnými rodičmi.
V roku 1975, keď dosiahla Genie vek 18 rokov, chcela sa o ňu starať jej matka, no nezvládala to. Napriek tomu v januári v roku 1978 zakázala lekárom navštevovať jej dcéru. Medzi rokmi 1978 a 1990 Genie vystriedala niekoľko náhradných starostlivostí, opäť však čelila zanedbávaniu a týraniu, čo u nej spôsobilo depresiu.
V súčasnosti Genie žije v ústave pre mentálne nevyvinutých dospelých v Los Angeles. Jej matka zomrela vo veku 87 rokov a jej brat, ktorý v 18 ušiel z domu, zomrel v roku 2011 na následky komplikácií spôsobených cukrovkou.
unbelievable-facts
Nahlásiť chybu v článku