Smiech je pre človeka veľmi dôležitý. Uvoľňuje myseľ a spôsobuje radosť a pohodu. Ľudia sa smiali už od pradávna. Na čo sa však mohli smiať pred 3600 rokmi? To zjavne zaujímalo aj britských vedcov, ktorí sa pod vedením Paula McDonalda z univerzity v britskom Wolverhamptone rozhodli túto záhadu vyriešiť. Prišli na to, že humor sa za viac ako 3500 rokov veľmi nezmenil. Aj vtedy sa ľudia smiali na podobných hlúpostiach, ako my dnes, a to z nevery, nadriadených či z ľudskej hlúposti. Dokonca už vtedy existovali vtipy, kde vystupovali tri postavy či predmety (dnešné: idú Slovák, Rus a Američan v lietadle…). Veď posúďte sami.
Asi 1600 p.n.l.
„Ako zabavíte znudeného faraóna? Naložte na loď mladé dievčatá, oblečte ich do rybárskej siete a pošlite ich dolu po Níle. Potom sa opýtajte faraóna, či by si nechcel chytiť rybu.“
Asi 1200 p.n.l.
„Traja pútnici išli púšťou. Prvému patril vôl, druhému krava a tretiemu náklad, ktorý viezli. Keď vysmädli, rozhodovali sa, kto pôjde hľadať vodu. Prvý z nich odmietol, lebo sa bál levov, druhý sa obával, že v púšti zablúdi a tretí si pomyslel, že ho okradnú o náklad. Tak teda šli hľadať vodu všetci traja. Kým boli preč, vôl sa zahľadel do kravy, tej sa narodilo teliatko, ktoré zjedlo celý náklad. Komu bude patriť teľa?“
Asi 16 n.l.
Cisár Augustus cestoval po svojej ríši, keď raz stretol muža, ktorý sa na neho veľmi podobá. Augustovi to nedalo a tak sa ho pýta: „Neslúžila niekedy tvoja matka v mojom paláci? Muž odpovie: „Moja matka nie, pane. Ale otec áno.“
Staroveký Egypt
„Muž je žiadostivejší viac ako somár – brzdí ho len obsah peňaženky.“
Žena, ktorá nevidela na jedno oko, bola vydatá 20 rokov. Keď si jej manžel našiel milenku, vraví jej: „Chcem sa s tebou rozísť, pretože si na jedno oko slepá.“ Žena mu na to odvetí: „A to si zistil až teraz po 20 rokoch?“
A nakoniec najstarší dochovaný britský vtip (hádanka) s „mierne“ erotickým podtónom, ktorý pochádza z 10. storočia.
„Muž to má pod pásom a stále sa tým snaží dobyť otvor, ktorý bol už dobytý mnohokrát predtým. Čo je to?“
interez.sk, markovicova.blog.sme.sk
Nahlásiť chybu v článku