To čo si dnes za pomoci vedeckých výskumov či meteorológie dokážeme ľahko vysvetliť, bolo v minulosti považované za koniec sveta. Niet sa však čomu čudovať, to čo v nás najväčšmi umocňuje strach je nevedomosť. Je však pravda, že odkedy človek chodí po tejto planéte, neustále sa ho niečo snaží zabiť.

S rastom technológii a našej vyspelosti sa dokážeme stále ľahšie s týmito vecami vysporiadať, no nie vždy tomu bolo tak. Poďme sa pozrieť na najhoršie historické katastrofy, ktoré zasiahli Zem a takmer zrušili celý zázrak zvaný život. Tieto katastrofy bližšie vykresľuje nový trojdielny seriál Nestála Zem, ktorý si môžete pozrieť už túto nedeľu 22. apríla na kanáli VIASAT NATURE.

Veľký vulkanický oblak

Matka príroda je niekedy krutá a násilná. Počas stredoveku došlo k masívnej erupcii sopky, ktorá do nášho sveta priviedla malú dobu ľadovú. Zničila celé jedno kráľovstvo a dokonca hlboko poznačila oba zemské póly. Lokácia takéhoto výbuchu by sa mala dať určite hravo, no opak je pravdou. Odkedy sa vedci otázkou tejto erupcie zaoberali, vŕtalo im v hlave, kde sa to mohlo odohrať a prečo.

Pred dvomi stovkami rokov sa odohrala erupcia sopky Tambora a niekoľko desiatok rokov neskôr vybuchla  Krakatoa. Dôsledky týchto erupcii boli ohromné, no ani jedna z nich sa nerovnala tej, o ktorej hovoríme. Výbuch Tambory bol opisovaný, ako najhoršia erupcia za posledných 10 tisíc rokov. Zničila 30 kilometrov štvorcových svojho domovského ostrova a zabila vyše 100 tisíc ľudí.

Krakatoa sa vyliala do mora a spôsobila 35 metrov vysoké tsunami, ktoré zalialo ostrovy Jáva a Sumatra. Obe tieto sopky však boli nič v porovnaní s tou, ktorá vyčíňala v 13. storočí. Podarilo sa ju lokalizovať len prednedávnom a zrejme nebude prekvapením, keď povieme, že sa tiež nachádza v sopečnom raji, v Indonézii. Záznam o nej bol nájdený v holandskej knižnici a pochádzal z roku 1257.

Erupcia sopky dosiahla do výšky 43 kilometrov. Vietor ju aj vďaka zásahu do atmosféry rozniesol do ďalších kútov sveta. Na Zemi klesla priemerná teplota o 4 stupne Celzia a spôsobila sociálne aj zdravotné problémy od Vietnamu až po Švédsko.

Hurikány

Hurikány nie sú, najmä v Spojených štátoch či Ázii, ničím neobvyklým ani dnes. Predstavte  si však, že na podobnú pohromu natrafíte v časoch, kedy ešte ani táto cyklóna nemá názov. V roku 2005 sa hurikán Katrina prehnal americkými štátmi Louisiana, Mississippi a Alabama. Zobral si so sebou takmer 2 tisíc životov a napáchal miliónové škody.

Experti síce varujú, že sila hurikánov má stále viac a viac naberať na intenzite, no nedávne meteorologické výskumy preukázali, že tak silné a dokonca silnejšie hurikány ako dnes, už kedysi pozemský život drancovali. Napríklad taký atlantický hurikán z roku 1780 zabil až 28 tisíc ľudí. Zdevastoval niekoľko karibských ostrovov vrátane Barbadosu, ktoré mu podľahli pri nárazoch v rýchlosti 320 kilometrov za hodinu.

Je vysoká šanca, že takéto hurikány sa budú opakovať a možno je len otázkou času, kedy naberá na niekdajšej intenzite.

Záplavy

Rusko bolo vždy objektom záujmu pre svoje kuriozity. A tak ako tu prekvitajú tie sociálne, rovnako za nimi nezaostávajú ani tie prírodné. Miesto na Sibíri známe ako Altaj sa kedysi stalo obeťou jednej z najväčších záplav, aké kedy na Zemi boli. Toto miesto zaujímalo mnohých geológov pre svoju netradičnosť, no až donedávna práve vznik a pôvod tejto štruktúry nebol objasnený.

Profesor geológie Paul Carling strávil posledných 20 rokov štúdiom tohto miesta. Za ten čas prišiel na mnoho súvislostí, ktoré spája napríklad s takzvanými Scablands v americkom štáte Washington alebo s rôznymi formáciami na Marse. Odpoveďou je však doba ľadová. Keď táto éra ustupovala, spoločne s ňou sa brali na odchod aj ľadovce, ktoré sa masovo topili.

A tak vytvárali najväčšie záplavy histórie. Takzvané megazáplavy sú zodpovedné za mnoho prírodných úkazov, ktoré obdivujeme dodnes. Ich prácou je svetoznámy Grand Kaňon. Počas týchto záplav sa naprieč svetom valil milión metrov štvorcových vody za sekundu. Ich rozsah a sila však nikdy neboli vyčíslené presne, no rozhodne vieme, že niečo také by sme na vlastnej koži pocítiť nechceli.

Profesor Carling a mnohý ďalší známi geológovia sa na všetky tieto katastrofy pozreli podrobnejšie v seriáli Nestála Zem. Pôvod, dôsledky a mnoho ďalších zaujímavostí o najväčších katastrofách, ktoré nás kedy zasiahli sa môžete dozvedieť už túto nedeľu 22. apríla na kanáli VIASAT NATURE.

Pozri aj: Títo herci sa preslávili na striebornom plátne, no presedlali. Najlepšie seriály s hviezdnym obsadením, ktoré rozhodne musíte vidieť

Tento článok vznikol v spolupráci s Viasat