Môžeme sa však aspoň zľahka priblížiť k tomu, aké to asi je a čo sa deje s ľudským vedomím tesne pred smrťou. Koniec koncov, jedného dňa si tým prejdeme všetci. Dovtedy však kompletnú odpoveď poznať nebudeme. Je to irónia, že svoju najväčšiu zvedavosť ukojíme až vtedy, keď so získaným poznatkom viac nebudeme mať ako naložiť. Magazín VICE požiadal doktora Camerona Shawa, aby im bližšie opísal proces smrti z hľadiska neurológie, teda náuky o nervovej sústave.

Na uskladnenie ľudských pozostatkov sa kedysi využíval formaldehyd. Nie je tomu až tak dávno, čo sa jeho využívaniu zamedzilo. Na konci minulého desaťročia sa zistilo, že je karcinogénny, teda rakovinotvorný a tak sa ako alternatíva k uchovaniu ľudských orgánov v súčasnosti využíva etanol. To všetko sú poznatky, ktoré sme, ako druh, nadobudli sami. Orgány po pitve uschovávame, aby sme sa priučili niečo o smrti. Avšak o smrti nevieme takmer nič a tí vyvolení z nás o nej vedieť málo.

Takým vyvoleným je práve doktor Cameron Shaw, ktorý proces smrti opísal ako „katastrofickú stratu prietoku krvi do mozgu„. Podľa doktora Shawa je smrť podobná zamdleniu, pretože pri oboch prípadoch dochádza k strate kyslíku v mozgu, ktorým je poháňaný a tak prvým príznakom, ktorý si všimnete, je postupná, no náhla strata zraku a následná čiernota. Pri prvom záreze do mozgu vysvetlil doktor Shaw, že pokiaľ by mozog nemal svoje ochranné tekutiny, bol by tak mäkký, že len ľahký kontakt s lebkou by mu mohol za života spôsobiť nenávratné škody.

Tie by mohli za nepriaznivých okolností viesť k istej smrti. Mozog sa delí na niekoľko štruktúr. Teória tvrdí, že jeho základ, teda jadro, sa vyvinulo pred miliónmi rokov a s pribúdajúcimi vrstvami sa ľudský mozog neustále zdokonaľoval. Práve tieto štruktúry nás podľa doktora Shawa robia ľuďmi. Akonáhle sa odstaví prívod krvi do mozgu, nastáva proces smrti. Vzhľadom k tomu, že sa mozog odkrvuje, umiera od vrchu po spodok. Typické ľudské znaky sú teda veci, o ktoré prídeme ako o prvé.

Stratíme naše vedomie o existencii, schopnosť myslenia, zmysel pre humor a tak sa naše telo v priebehu prvých desiatich až dvadsiatich sekúnd premení na obyčajnú schránku. Pokiaľ vás zaujíma, čo sa deje s telom po smrti, tieto otázky nie sú nezodpovedateľné. Vlastne sú celkom ľahko dostupné. Pokiaľ však túžite po vedomosti o tom, kam odíde naše vedomie a sním aj všetky naše črty, musíme vás sklamať. Postupom času každý z nás skôr či neskôr k tomuto zisteniu dôjde, no za života sa v tomto smere nebudeme môcť vzdelať nikdy.

Potom, čo náš mozog opustia krvinky, začneme strácať spomienky a naša slovná zásoba (ktorá je už v tom štádiu už aj tak nevyužiteľná) sa začne rapídne redukovať. Vtedy sa dostávame do vegetatívneho stavu a z mozgu ostáva len zmieňované jadro. Všetky štruktúry mozgu nás opustia a nastáva sužujúca prázdnota, ktorú nazývame smrťou. Možno tu existuje nejaký boh, možno sa naše vedomie stane súčasťou vesmíru a možno sa reinkarnujeme len so spirituálnymi skúsenosťami. Žiaľ, veda nás pustí len do bodu absolútneho zlyhania mozgu a celého organizmu.

Možno práve to je dôvod, pre ktorý ľudia nachádzajú vieru. Príliš sa obávajú smrti na to, aby sa spoľahli výhradne na svoje racionálne zmýšľanie.

Pozri aj: Táto webstránka tvrdí, že vám dokáže dočasne vymazať pamäť. A to len preto pre túto jednu vec

vice.com