Milióny ľudí po celom svete drží pôst. Niektorý je náboženský, iný zase zdravotný, napríklad s cieľom obmedzovania kalorického príjmu a zlepšenia svojho zdravia. Čo ale urobí s človekom 7-dňová hladovka? To sa vedci pokúsili zistiť.
Hladovali 7 dní
Autori malej štúdie, ako píše portál IFL Science, naverbovali 12 zdravých dobrovoľníkov (5 žien a 7 mužov), ktorí sa rozhodli zúčastniť experimentu hladovania po celý týždeň. Jediné, čo mali dovolené, bolo pitie vody, a keďže tá je prirodzene bezkalorická, účastníci štúdie tak v priebehu 7 dní boli úplne o hlade.
Vedci ich pozorne sledovali (nielen preto, aby nejedli) a analyzovali až 3 000 proteínov v krvi a zmeny, ktoré sa diali. Tie skúmali aj pred začatím hladovania, počas, a tiež aj po týždni, keď sa s hladovaním skončilo.
Na základe údajov v štúdii, ktoré publikovali v časopise Nature metabolism, autori uvádzajú, že účastníci už počas prvých dní začali spaľovať uložený tuk namiesto glukózy, aby im dodával energiu. Výsledkom toho bolo, že účastníci štúdie v priebehu 7 dní schudli v priemere 5,7 kilogramu a tento úbytok na hmotnosti si udržiavali aj po skončení experimentu.
Zlom na tretí deň
V prvých dňoch vedci nezaznamenali žiadne zásadné zmeny hladín bielkovín v krvi počas prvých dní pôstu. Po treťom dni nastala ale dramatická zmena a stovky meraných hodnôt začali vo veľkom kolísať.
V kombinácii s genetickými štúdiami spájajúcimi pozorované proteíny s rôznymi chorobami, autori štúdie odhadli zdravotné dôsledky, ktoré sa zmenili v priebehu postenia.
Po viac ako troch dňoch hladovania sa znížili hladiny proteínu SWAP70, a keďže jeho nízke hladiny sú spájané s nižším rizikom reumatoidnej artritídy, vedci predpokladajú, že práve toto môže vysvetliť, prečo pacienti s týmto ochorením pociťujú pri hladovaní úľavu od bolesti.
Zaujímavý bol aj proteín HYOU1, ktorý je spájaný s ochorením koronárnych artérií. Keďže jeho hladiny klesali, vedci uvažujú, že dlhodobé obdobia bez jedla môžu mať priaznivý vplyv na srdce.
Aj negatíva
Ako sa hovorí, „nie je všetko zlato, čo sa blyští“, pretože vedci zaznamenali aj negatíva spojené s pôstom. Pozorovali napríklad zvýšenie koagulačného faktora XI, čo môže znamenať zvýšené riziko vzniku trombóz.
„Po prvýkrát sme pozorovali, čo sa deje na molekulárnej úrovni v tele počas pôstu,“ uviedla v tlačovej správe autorka štúdie Claudia Langenbergová a dodáva, že výsledky ukazujú na mnohé zdravotné výhody pôstu.
Akonáhle začali účastníci štúdie jesť, tak ich hodnoty proteínov sa vrátili do pôvodného stavu, uvádza Science Alert.
Aj samotní autori ale dodávajú, že pôst môže byť síce prospešný, no nemusí byť vhodný pre každého, najmä pre ľudí so zlým zdravotným stavom. Na pozore by sa mali mať tiež ľudia s poruchami príjmu potravy a pôst radšej nevykonávať, rovnako ani deti, tehotné ženy či ľudia s cukrovkou. Rovnako nie je ideálne začínať s dlhodobým pôstom naraz, ale postupne ho skúšať a v každom prípade je vždy dobré tento zámer konzultovať s lekárom, ktorý môže zhodnotiť, či je pôst pre vás vôbec vhodný.
Nahlásiť chybu v článku