Ľudské telo je pravdepodobne najviac preštudovaný biologický systém. Predpokladáme, že lekári a vedci poznajú podrobne každú kúsok nášho organizmu a je jedno či ide o srdce, pľúca alebo obličky. No ako sa ukazuje, vedecké bádanie neustále prináša nové a ďalšie poznatky o našom tele. Tak je tomu aj teraz. Vedci pri štúdiu ľudskej krvi odhalili štyri nové typy krvných buniek, o ktorých sme doteraz nevedeli, že vôbec existujú. 

Identifikovanie krvných buniek štandardne prebieha na základe skúmania konkrétnych proteínov, ktoré sa nachádzajú na povrchu jednotlivých buniek. Táto technika ale nedokáže identifikovať ťažko rozoznateľné, či vzácne triedy krviniek. Ak sa vedci chcú pozrieť na jednotlivé bunky podrobne, musia bunky podrobiť génovej analýze a sledovať rozdiely medzi bunkami. Vďaka tomu získajú oveľa presnejší obraz o tom, aké typy krvných buniek vlastne skúmajú.

Týmto spôsobom sa vedcom podarilo odhaliť štyri nové triedy bielych krviniek. Biele krvinky sú kľúčový prvok v imunitnom systéme a hrajú významnú úlohu v boji proti chorobám či infekciám. Vedci tak našli dva nové typy dendrických buniek a dva nové typy monocytových buniek.

Dendrické bunky hrajú zásadnú úlohu vo vytváraní imunitného systému. Budujú obranu a pomáhajú bojovať proti infekciám, ako aj zachovávajú „spomienku“ na infekciu, a tak dokážu pri jej opätovnom objavení sa v organizme, efektívnejšie zakročiť. Monocytové bunky sú najväčším typom bielych krviniek, známe tiež ako makrofágy, ktoré smerujú do miesta infekcie a tam pohlcujú a trávia patogény, čím ich odstraňujú z tela.

„V tejto štúdii sú použité najmodernejšie technológie, pomocou ktorých zisťujeme, že existuje mnoho ďalších typov krvných buniek, ako sme si pôvodne mysleli“, vysvetľuje Divya Shah z Wellcome’s Infection, ktorá pomáhala financovať štúdiu. „Ďalším krokom je, aby sme zistili, čo každý z týchto typov bielych krviniek robí v našom imunitnom systéme a aká je ich rola keď sme zdraví a tiež vtedy, keď ochorieme.“

Pozri aj: Prečo vlastne máme krvné skupiny? Dôvod je oveľa viac zaujímavejší, ako ste si mysleli

interez.sk (Matej Mensatoris), iflscience.com