Pojem hlavné mesto mnohokrát vzbudzuje vo všeobecnosti dojem, že ide o administratívne, turistické aj kultúrne centrum celého štátu. A to najmä v prípade, keď dosahuje takmer desaťnásobok rozlohy v porovnaní s metropolou ako napríklad New York. Aj keď je Nay Pyi Taw obrovské a plné služieb, v skutočnosti vyzerá mesto odlišne. 

Rozloha mesta New York činí 1 213 km², o niečo väčší je Londýn s 1 572 km² a Tokio má až 2 194 km². V každom z týchto miest žije minimálne 8 miliónov ľudí, pričom japonská metropola dosahuje k roku 2021 už takmer 14 miliónov obyvateľov. A potom je tu Nay Pyi Taw, hlavné mesto Mjanmarska, ktoré s rozlohou 7 054 km² má podľa zdrojov obývať necelý 1 milión ľudí. Zdá sa však, že v skutočnosti je to vyzerá inak.

Mjanmarsko (kedysi Barma) je ázijský štát, ktorého susedmi sú Bangladéš, India, Čína, Laos, Thajsko a zo západu ho obmýva Indický oceán. Má približne 53,5 milióna obyvateľov a okrem malej časti sa celé územie nachádza v pásme monzúnov. Z ekonomického hľadiska patria k rýchlo rastúcim ekonomikám, no interné štruktúry sú prepletené korupciou a ilegálnymi aktivitami.

Rangún bol preplnený, potrebovali postaviť nové megamesto

Hlavným mestom Mjanmarska bol do roku 2005 Rangún. Na rozlohe necelých 600 km² žije približne 5,2 milióna obyvateľov, čo z neho robí najväčšie mesto Mjanmaru. Má bohatú históriu vrátane lodného, drevárskeho i potravinového priemyslu, no vláda sa rozhodla, že je príliš preľudnené na to, aby spĺňalo úlohu administratívneho centra krajiny.

Najvyššie postavení štátnici tak prišli s plánmi nového, moderného a hlavne rozlohovo obrovského mesta, ktoré odľahčí Rangún a dá krajine potrebný priestor aj úroveň, ktorý bude odrážať pohostinnosť a možnosti Mjanmarska. Nay Pyi Taw začali budovať v roku 2002 a trvalo 10 rokov, kým ohlásili, že je dokončené. Úrady vrátane prezidentského paláca sa tam však presťahovali už v roku 2006, od kedy je toto územie oficiálne považované za hlavné mesto Mjanmarska.

Ako aj pri iných zahraničných veľkomestách, aj v tomto prípade sa rozmohla téma, ako v našom jazyku mesto správne uvádzať. Podľa MZVaEZ ide o Nai Pyi Taw, pričom Ústav geografie a kartografie SR uvádza Nay Pyi Taw.

Čo sa rieši aj dnes, sú konkrétne dôvody, prečo museli orgány vybudovať mesto s tak prehnanou rozlohou. Podľa e-Visa sa hovorilo o nedostatku miesta pre nové vládne budovy či zlepšeniu polohy kvôli správe severnejších regiónov, keďže Rangún sa nachádza 367 km smerom na juh.

Hotely, parky, nákupné centrá i tajná armádna zóna

Mjanmarsko patri k štátom, kde stále panuje veľká chudoba a vo väčšine regiónov je veľmi nízka životná úroveň. To však neplatí o novom administratívnom a politickom meste, ktorého výstava stála minimálne 4,6 miliardy eur, píše NY Times. V Nay Pyi Taw môžete nájsť majestátne vládne budovy, súdy, obrovské hotely, nákupné centrá, uzatvorenú armádnu zónu, zelené parky s fontánami aj ikonickú 20-prúdovú diaľnicu, ktorá podľa fotografií až desivo zíva prázdnotou.

Do Nay Pyi Taw mali presťahovať armádu, služby aj cestovný ruch, čo však zjavne absolútne nevyšlo. Ako spomínajú aj cestovatelia z Exutopia, pre turistov je výlet do moderného hlavného mesta častokrát viac než krkolomný. Napriek tomu, že má ísť o centrum štátu, verejná doprava je v meste na mizernej, až nulovej úrovni. Ak sa teda chcete dostať do cieľa, posledných pár kilometrov od najbližšej zastávky musíte absolvovať v taxíku, alebo pešo.

Ako je teda možné, že v takomto meste nefunguje verejná doprava ako hodinky? Aj portál Go-Myanmar potvrdzuje, že najbližšie letisko je približne 30 minút od hraníc mesta a vlaková stanica je veľmi ďaleko od hotelov či nákupných centier.

Niektoré autobusy však jazdia cez hotelovú zónu. Inak sa môže stať, že taxikári ani nevedia, kam vlastne idú, pretože veľa ľudí v meste nevyužíva tieto služby. Napokon sa teda môže zdať, že ešte aj oficiálne štátne weby „odhovárajú“ od návštevy niečoho, čo má byť národnou hrdosťou a klenotom.

Je to v skutočnosti mesto duchov?

V prípade tohto veľmi fascinujúceho, divného i záhadného mesta je zaujímavý aj počet jeho obyvateľov. Daily Mail v roku 2015 informovalo, že tamojšie údaje hovoria o približne 930-tisícoch ľudí. Portál Macrotrends, ktorý pracuje s údajmi od OSN, píše, že v rovnakom roku malo mesto „len“ 376-tisíc obyvateľov.

Civilisti v Nay Pyi Taw sú veľkou neznámou a viacero názorov na ich počet v lete sa líši. Macrotrends uvádza, že v roku 2022 tam žije 683-tisíc obyvateľov, pričom podľa oficiálneho mestského webu mali ešte v roku 2014 až 920-tisíc obyvateľov. Kde teda sú stovky tisíc ľudí a koľko presne ich vlastne je, ostáva nateraz stále záhadou.

Zaujímavý pohľad na Naypyidaw predstavil aj cestovateľ, ktorý mierne vyvrátil medializované informácie o tom, že v meste v skutočnosti nikto nežije a je ľudoprázdne. „Vo februári (2015) som mal možnosť navštíviť Naypyidaw na vlastné oči… ale nebolo to mesto, ktoré som očakával. Na začiatok, mesto je malé. Naypyidaw nie je metropola, o ktorej sa hovorí. Nay Pyi Taw nie je mesto duchov. Mesto ani zďaleka nie je prázdne a sú v ňom len niektoré časti, ktoré čo i len vzdialene vyzerajú ako mesto duchov.“

Navyše, Exutopia dodáva, že v meste nie je dostatok obytných budov alebo bytových komplexov, kde by sa mal usídliť približne milión ľudí. Portál Frontiermyanmar uvádza, že v meste je postavených 1 200 štvorposchodových budov, ktoré slúžia len ako byty.

Sú rozdelené aj podľa farieb striech, ktoré združujú ľudí podľa zamestnania. Napríklad, zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva bývajú v bytovkách so zelenou strechou, zatiaľ čo ľudia zo sektoru zdravotníctva majú modré strechy.

Vysoko postavení úradníci a politici bývajú v kaštieľoch, ktorých malo byť pôvodne 50. V roku 2019 však hlásili väčšinu z nich ako neobývanú vo veľmi zlom a zastaralom stave. Navyše, asi 11 kilometrov od vládnych budov je prísne strážená vojenská základňa, ktorú podľa Stanford Post tvoria hlavne tunely a bunkre. Vstup, respektíve priblíženie, je, prirodzene, striktne zakázané.

Aká je budúcnosť tohto územia?

Mjanmarsko sa ako štát neteší príliš veľkému turizmu. Keďže ide o krajinu s nepokojmi, nestabilnou vnútropolitickou situáciou a stále značnou kriminalitou, väčšina krajín dokonca odporúča vyhýbať sa cestovaniu do tohto kútu Zeme. Do Mjanmarska prišlo najviac turistov za posledné desaťročie v roku 2015, kedy ich bolo 4,8 milióna, píše Ceicdata. V porovnaní so Slovenskom to bolo v danom roku až trikrát menej.

Nay Pyi Taw sa síce javí, akoby do Mjanmaru spadol priamo z neba, no cestovanie doň stále podlieha značnému riziku, ktoré podstúpia len tí najodvážnejší a najzvedavejší cestovatelia. Budúcnosť tohto mesta tak ostáva pomerne nejasná, keďže zatiaľ čo jeho tajuplné a kontroverzné detaily lákajú stále viac ľudí, vláda a tamojšia správa zdá sa nemajú o turistov nadmerný záujem.

Otvoriť galériu (11)

Pozri aj:

Najnebezpečnejšie sídlisko Afriky: V Cape Flats si kvôli orálnemu sexu vybíjajú zuby, vraždy sú tu…