Ako už asi tušíte, hovoríme o Srbsku, ktoré patrí medzi jednu z krajín, kde žije najviac Slovákov v zahraničí. Nachádzajú sa predovšetkým na severe, vo Vojvodine. No na druhej strane, Srbsko mnohými nie je vnímané ako vysnívaná turistická destinácia, ktorú by chceli navštíviť. Láka však svojimi nízkymi cenami, ale aj atmosférou či pamiatkami, ktoré stojí za to vidieť. Navyše, ak obľubujete roadtripy, vďaka svojej polohe je na takýto typ výletu ideálne. 

V Srbsku žijú tisícky Slovákov, bolo ich však viac

Údaje zo sčítania obyvateľstva v Srbsku z roku 2023 ukazujú, že tu žije takmer 42-tisíc Slovákov, uvádza Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Napriek tomu, že toto číslo je vysoké, ešte pred niekoľkými desiatkami rokov to bol takmer dvojnásobok. Konkrétne v roku 1961, kedy sa datuje ich počet takmer na 78-tisíc. To postupne klesalo, no ako vysvetľuje, na tomto trende nie je nič prekvapivé, keďže je podobný aj pri celkovom počte obyvateľov Srbska.

Slováci v Srbsku si zachovávajú svoju identitu už veľmi dlhé roky, opisuje Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Príbeh dolnozemských Slovákov sa začal už koncom 17. storočia, kedy začali osídľovať oblasti spustošené Turkami.

Prichádzali sem vo viacerých vlnách, v rokoch v rozmedzí od 1690 do 1790, a zakladali si tu vlastné dediny. Dodnes tu nájdete také, v ktorých väčšinu populácie tvoria práve Slováci. V tom období sa vydávala na „Dolnú zem“ roľnícka vrstva, no ako sa ukázalo, aj bohatí obyvatelia Slovenska.

Na Slovensko nezanevreli

Ako plynuli roky, Slováci v Srbsku nezabúdali na to, že sú Slovákmi, práve naopak. Udržiavali medzi sebou kontakty, zoskupovali sa a dokonca si začali zakladať vlastné inštitúcie a organizovať spoločné podujatia. V roku 1845 to bola prvá knižnica, v roku 1889 vznikol prvý spevokol, alebo v roku 1919 prvé slovenské gymnázium. Taktiež sem preniesli kus slovenskej ľudovej tradície.

Dnes sa najväčší podiel Slovákov nachádza v občinách Báčsky Petrovec, kde predstavujú 60,5 %, Kovačica – 40,9 %, Báč – 19,7 %, Báčska Palanka – 8,3 %, Stará Pazova 6,5 % a Šíd – 5,4 %. Pre zaujímavosť, napríklad Kovačica sa preslávila umením miestnych insitných maliarov.

Denník N priniesol ešte v roku 2020 článok, v ktorom sa pozrel na situáciu aj z opačnej strany a upozornil, že Slováci žijúci vo Vojvodine prichádzajú za prácou na Slovensko a stretávajú sa s tým, že našincami sú vnímaní ako Srbi. Napriek občianstvu v Srbsku sa však hlásia k slovenskej národnosti, takže im to nemusí byť príjemné.

Spomína sa vysoká nezamestnanosť v Srbsku, korupcia, ale taktiež aj hospodárska kríza. Na druhej strane, Slovensko im ponúka výhody Európskej únie.

Oplatí sa vybrať na dovolenku do Srbska?