Najnovší názor politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky naznačuje, že súčasná situácia v Rusku čoraz viac pripomína sovietsku éru, kde smrť lídra neznamenala koniec režimu, ale len jeho transformáciu v rámci zachovaných mocenských štruktúr.
Nedávno sme informovali o ambíciách ruského prezidenta Vladimira Putina obnoviť Sovietsky zväz, čo predstavuje vážnu hrozbu pre Severoatlantickú alianciu aj celkovú geopolitickú situáciu. Nový a širší pohľad na vec priniesol pre TV noviny politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky, Grigorij Mesežnikov.
Pád Putina je veľmi nepravdepodobný
Podľa jeho názoru je pád ruského prezidenta Vladimira Putina v aktuálnej situácii veľmi nepravdepodobný. Súčasný režim je podľa neho pevne zakorenený, čo je výsledkom kombinácie systematickej propagandy, represívnych opatrení a pasivity obyvateľstva. Mesežnikov zdôrazňuje, že ak by k zmenám predsa len malo dôjsť, museli by prameniť priamo z Moskvy, kde sa nachádza jadro moci.
„Obyvateľstvo v hlavnom meste je vystrašené a všetky zhromaždenia sú okamžite rozohnané. Mnoho ľudí sa tiež nechalo oklamať propagandou,“ dodáva. Podľa politológa sú masové protesty, ako tie z rokov 2011 – 2012, keď ulice zaplnili tisíce ľudí, dnes takmer nemožné. Vtedajšie nepokoje, vyvolané podozreniami z falšovania volieb, boli najväčšie od rozpadu Sovietskeho zväzu. Dnes však akýkoľvek odpor naráža na tvrdé zásahy zo strany bezpečnostných zložiek.
Opozíciu oslabila smrť Navaľného
Výrazné oslabenie opozície spôsobila smrť Alexeja Navaľného vo februári 2024. Jeho úmrtie vo väzení Polárny vlk vyvolalo poslednú veľkú vlnu verejného rozhorčenia. Pohreb tohto opozičného lídra na chvíľu zjednotil roztrieštenú opozíciu, ktorá však dnes nedokáže efektívne čeliť autoritárskemu režimu.
Zmena možná len po Putinovej smrti?
Mesežnikov tvrdí, že možnosť zásadnej zmeny režimu by mohla nastať až po prirodzenej smrti Vladimira Putina. Ani tento scenár však nevidí ako záruku významného posunu. Podľa neho by mohlo dôjsť k miernejším politickým praktikám, avšak zásadná transformácia systému je málo pravdepodobná.
Situáciu prirovnáva k sovietskej ére, kde smrť lídra znamenala len výmenu na vrchole, no režim ako taký zostal zachovaný. Rusko tak podľa Mesežnikova naďalej zostáva pod nadvládou autoritárskeho režimu, ktorý stojí na represii, zastrašovaní a pasivite obyvateľov.
Hrozba konfliktu s NATO
Podľa nemeckého generála Wolfganga Ohla predstavuje Rusko vážnu hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ďalšie krajiny. Generál varuje, že ambície Vladimira Putina nekončia Ukrajinou. Jeho cieľom je ovládnuť územia, ktoré kedysi patrili pod Sovietsky zväz. „Nejde len o regionálny konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ale o prvý krok v Putinovej snahe obnoviť pôvodnú veľkosť Sovietskeho zväzu. Musíme si to otvorene priznať,“ vyhlásil Ohl.
Putinov režim opakovane vysiela vyhrážky smerom na Poľsko, Nemecko či Veľkú Britániu. Bývalý prezident Dmitrij Medvedev dokonca označil pobaltské štáty za ruské provincie. „Tri pobaltské krajiny susedia na severe s Ruskom a Bieloruskom. Na západe sa nachádza Kaliningrad, ruská enkláva v Baltskom mori. Jediné spojenie medzi NATO a týmito štátmi je úzky koridor dlhý 65 kilometrov,“ vysvetľuje generál Ohl.
Zároveň upozorňuje, že Moskva je schopná kompenzovať svoje straty na Ukrajine výrobou a opravou starej vojenskej techniky. Ak tento trend bude pokračovať, v roku 2029 by Rusko mohlo získať kapacity na priame vojenské strety s NATO. „Otázkou zostáva, kto udrie ako prvý, či Rusko začne hybridnými útokmi, alebo sa rozhodne pre otvorený konflikt,“ predpokladá Ohl.
Nahlásiť chybu v článku