Aj keď je šanca, že vás napadne žralok pri kúpaní v mori na letnej dovolenke len veľmi malá, poznať tento spôsob ochrany nie je na škodu. Samozrejme, za predpokladu, že vám to vôbec napadne a že ste vedec, ktorý už zoči voči žralokovi plával. Existuje totiž veľmi jednoduchý spôsob, ako tohto obávaného morského predátora spacifikujete a paralyzujete.
Existuje jeden účinný spôsob, ako možno aj tak krvilačného morského tvora, akým je žralok, veľmi ľahko a rýchlo doslova „položiť na lopatky“. Je ním jeho uvedenie do stavu takzvanej tonickej imobility, píše web IFL Science.
„Zázrak“ zvaný tonická imobilita
V prípade tonickej imobility alebo nehybnosti hovoríme o reflexnom stave paralýzy, ktorý existuje u rôznych živočíšnych druhov – od cicavcov a hmyzu, až po množstvo rýb, vrátane žralokov. A, áno, tento stav je známym pojmom aj čo sa ľudí týka.
Existujú rôzne spúšťače tonickej nehybnosti a práve ľudia sa môžu do tohto stavu dostať v momente, kedy zažívajú nejakú traumu. Aj keď to bude znieť možno trocha kruto, u zvierat možno tento stav navodiť celkom „zábavnými spôsobmi“.
Ako uvádza IFL Science, kurčatá „zhypnotizujete“ tak, že im budete držať hlavu dole a prstom im pred očami nakreslíte čiaru od zobáka smerom od neho. Jedným z najznámejších spôsobov, ktorými sa ale hypnotizujú rôzne druhy rýb, je (pre niektorých) prekvapivo šteklenie. Rybári napríklad vedia, že pri chytaní pstruhov ich stačí ľahko pohladkať po bruchu, čo ich ochromí a následne je veľmi jednoduché ich z vody vybrať. Čo však bolo doposiaľ málo známe, je fakt, že aj žraloky majú veľmi silný tonický reflex nehybnosti. A tento stav im možno privodiť dvomi spôsobmi.
Žraloka stačí poštekliť
Tým prvým je trošku zložitejšie a mimoriadne náročné otočenie žraloka hore plutvami. Toto je v mnohých ohľadoch veľmi nebezpečný spôsob a vyžaduje viacerých zúčastnených. O niečo jednoduchší je ale druhý spôsob, a to masírovanie prednej časti „ňufáka“. Práve takáto masáž totiž žraloka doslova paralyzuje na minimálne 15 minút, čo umožní morského predátora dostatočne preskúmať. Ak si to neviete predstaviť, pozrite si jedno staršie video od National Geographic nižšie.
Samozrejme, nie každého žraloka je ale možné takto spacifikovať. Na žralokov bielych táto finta totiž neúčinkuje a zrejme je to pre veľkosť ich „ňufákov“. Prečo ale práve toto miesto?
Predné časti nosov žralokov sú veľmi citlivé na vnemy a sú pre nich niečo ako radary. Vďaka nim vnímajú elektrické podnety vo vode, ako aj zmeny teploty, čo im zabezpečuje aj povesť obávaných mroských lovcov. Keď však dôjde k nadmernej stimulácii týchto receptorov, žralok akoby na pár minút ochrnul. Najviac účinná je táto metóda pri žralokoch tigrovaných.
Vedci nevedia, načo nám to je
Čo sa ale samotnej tonickej nehybnosti týka, ani vedci si nie sú istí tým, prečo táto vlastnosť alebo schopnosť u živočíšnych druhov existuje. Dokonca ani nevedia presne popísať, ako funguje. Zatiaľ sa prikláňajú skôr k názoru, že ide o akýsi reflex „hry na mŕtveho“, ktorý by mohol zviera v nebezpečenstve zachrániť.
Aj keď viacero ochranárov uviedlo, že ide o krutý spôsob „uspávania“ žralokov, zvieratám to nijak neubližuje a po čase v hypnóze sa opäť vrátia do normálu. Krátky čas, kedy je zviera bez použitia anestetík v bezvedomí, však vedcom poskytuje priestor, ako môžu žralokov skúmať bez obáv, že prídu o končatiny. Aj keď v tomto prípade je asi jednoduchšie žraloky uspať.
Nahlásiť chybu v článku