Najjasnejším dôkazom otepľovania svetového oceánu a následného roztápania ľadovcov sa stali obrazy z Grónska a Severného ľadového oceánu. Tieto večne zamrznuté oblasti sa nám v posledných desaťročiach doslova topia pred očami. Antarktída však dlhodobo našim pohľadom uniká. Tu zdá topenie ľadovcov neprebieha takou extrémnou rýchlosťou ako na ďalekom severe. Nová štúdia však ukazuje, že sme sa trpko mýlili. Antarktída sa topí, akurát to nevidíme.
Krajina večného ľadu, najjužnejší kontinent a miesto, ktoré ukrýva 90% všetkého ľadu na našej planéte. Kontinent pokrytý pevninským ľadovcom by po roztopení zdvihol hladinu svetového oceánu o 60 metrov. To je Antarktída, o ktorej sme si doposiaľ mysleli, že ju topenie ľadovcov akosi šťastne obchádza. Podľa výskumu uverejnenom v Nature Geoscience je však všetko inak. Miznutie ľadovcov sme totiž nevideli. Antarktída sa topí „zospodu“.
Nová vedecká štúdia sa zamerala na výskum tzv. predoceánskych ľadovcov, ktoré sa nachádzajú na pobreží a siahajú hlboko pod morskú hladinu až do bodu, kde sa stretáva oceán, ľadovec a podložie. Toto miesto sa nazýva aj uzemňovacia línia. A práve ona bola predmetom aktuálneho výskumu Antarktických ľadovcov. Podľa jeho zistení sa táto uzemňovacia línia posúva smerom ku kontinentu oveľa rýchlejšie ako si vedecká komunita doposiaľ myslela. Podrobný náhľad na celý proces môžete vidieť v nasledujúcej infografike.
Vo viac ako 10% prípadov predoceánskych ľadovcov Antarktídy vedci zistili, že sa ich uzemňovacia línia posúva smerom ku stredu kontinentu dramatickou rýchlosťou a to 25 metrov za rok. Asi v 2% skúmaných prípadov je táto rýchlosť dokonca ešte vyššia. Pod samotný ľadovcový šelf sa tak dostáva stále väčšie množstvo teplej vody (teplejšej ako ľad…), čo spôsobuje jeho rýchlejšie topenie. A to tak, že si to na prvý pohľad ani nevšimneme. Ľadovec totiž najskôr stráca na svojej mocnosti (hrúbke), čo pri bežnom satelitnom snímkovaní viditeľné nie je. Antarktída teda topeniu ľadovcov unikala len na oko. Pod povrchom totiž vytvára obrovské riziko pre našu planétu.
Vedecký tím pritom zanalyzoval antarktické pobrežie v dĺžke približne 16 000 km, čo poskytuje oveľa komplexnejší výskum ako vedecké práce v minulosti. Vedci pritom identifikovali, že najhoršia situácia je v západnej časti Antarktídy, kde uzemňovacia línia predoceánskych ľadovcov ustupuje v najvyššej miere. Napriek všetkým zisteniam vedci zatiaľ nepoznajú presný vplyv tohto javu na zvyšovanie hladiny svetového oceánu. Vzhľadom na dramatickú rýchlosť posunu uzemňovacích línií jednotlivých predoceánskych ľadovcov však predpokladajú, že prínos Antarktídy k zvyšovaniu hladiny svetového oceánu môže čoskoro prevýšiť prínos Grónska k tomuto negatívnemu javu našej planéty. A po predocéanskych ľadovcoch je na rade samotný kontinentálny ľad Antarktídy.
ScienceAlert, TheGuardian
Nahlásiť chybu v článku