Keď sa nad tým zamyslíme, tak chirurgia je celkom bizarná vec. Buď do seba ľudia nechávajú rezať nedobrovoľne ak je potrebný nejaký zákrok, no na druhej strane je to aj dobrovoľná záležitosť, keď sa jedná o nejaké estetické úpravy. To, ako sa chirurgia menila počas rokov, je úžasné, no desivé zároveň. Za posledných 100 rokov sa vypracovala na úroveň, kedy je relatívne bezpečná a spoľahlivá a je nevyhnutnou zložkou starostlivosti o naše zdravie.

Už v roku 1906 dokázali doktori prevádzať pomerne zložité operácie. Primitívne röntgeny dovolili lekárom nahliadnuť do vnútra tela, no v tej dobe ešte neexistovali žiadne opatrenia proti škodlivému žiareniu.

Iné postupy približne v rovnakej dobe už neznejú takpovediac vedecky. Krvný tlak sa reguloval celoplošným alebo celotelovým oblekom a infúzie boli podávané do krku.

Dá sa povedať, že operačné sály vyzerali už v minulosti celkom moderne. Čo poviete? Nemocnica Ellis Island mala operačnú miestnosť, ktorá v roku 1909 vyzerala takto.

Samotné operácie však boli často brutálne. O nejakej plne funkčnej anestézii sa nedalo hovoriť a taktiež neexistovali jemné nástroje, aké poznáme dnes. Operácia v tej dobe bola veľmi silným a traumatizujúcim zážitkom.

Počas prvej svetovej vojny sa v lekárskom odbore udiali mnohé inovácie. Chirurgia sa stala tzv. mobilná a s ňou aj samotní lekári. Aby mohli byť zranení vojaci ošetrení, mnohokrát museli lekári pohotovo cestovať po viacerých dočasných nemocniciach.

Rok 1921. Anestézie boli použité len pri niektorých postupoch, ako je napríklad operácia a odstránenie nádoru. Záznamy z tej doby však hovoria o tom, že približne jeden z desiatich pacientov na operačnom stole umrel.

V 20. rokoch nebolo ani zariadenie na takej úrovni, ako je dnes. Lekári niekedy svoje vratké operačné stoly podopierali PVC trubkami.

V roku 1920 sa začali budovať chirurgické kliniky. Kým dovtedy lekári pracovali samostatne s výpomocou jednej alebo dvoch sestier, od roku 1920 začali lekári pracovať v špeciálnych tímoch.

Najznámejšie fotografie z tohto obdobia zachytávajú vzorové postupy vykonané v posluchárňach, pred publikom budúcich lekárov.

Tento inhalátor Braun slúžil na podávanie chloroformu. V tom období bol ešte schválený a bežne sa používal pri rôznych operáciách. V roku 1930 bol však zakázaný kvôli jeho toxickým účinkom na organizmus.

Röntgenové trubice boli v 30. rokoch bežnou záležitosťou. Lekári dokázali preniknúť do vnútra tiel ľudí ešte pred tým, ako sa uchýlili k operácii.

Okolo roku 1940 sa lekári naučili používať lokalizované röntgeny a anestézie na špecifických častiach tela. Výsledkom bolo, že pacienti mohli byť liečení na rôzne problémy ústnej dutiny a bolesti zubov.

Táto dekáda tiež priniesla nový záujem o extrémne postupy, menovite o lobotómiu. Lekári v snahe vyliečiť mnohé ochorenia odstraňovali pacientom mozgové tkanivo.

Nástroje, ktoré boli používané boli veľakrát také hrozné, ako samotné postupy. Vezmite si len robustnú kovovú vŕtačku, ktorá vám urobila dieru do lebky, cez ktorú mohlo byť mozgové tkanivo odstránené.

Pokračovanie na ďalšej strane…