Keď ste zvyknutí sa na svet pozerať vlastnými očami, je jednoduché zabudnúť na fakt, že svet nevnímame všetci rovnako.

Ako píše portál Science Alert, príroda obdarovala niektoré tvory naozaj jedinečným zrakom. 

Musí byť ťažké predstaviť si, aké je vidieť svet iným spôsobom. Aj keď si odmyslíme nekonečné hádky o subjektivite vnímania farieb, existujú rozdiely, ktoré vznikli jednoducho biológiou, štruktúrou rôznych očí a ich významom pre odlišné druhy zvierat.

Bylinožravce majú napríklad vďaka horizontálnym zreniciam panoramatické videnie. To im slúži na útek pred predátorom, vďaka svojmu zraku tiež vidia prichádzajúcu hrozbu. Nočné dravce majú zase zrenice vertikálne – vďaka nim lepšie vnímajú objekty v tme.

Predstaviť si panorámu či lepší zrak v tme síce ťažké nie je – dokážete si ale predstaviť, že by ste dokázali vnímať viac farieb, či dokonca magnetické polia?  Toto sú najkurióznejšie oči zvieracej ríše.

Oči sépie v tvare W

Zrak sépií je skutočne jedinečný – a nehovoríme len o tvare, ktorý pripomína písmeno W, podľa biológov im slúži na vybalansovanie vertikálne nepravidelného svetla v ich prirodzenom prostredí. 

Sépie majú totiž iba jeden typ fotoreceptorov – svet vidia monochromaticky. Za normálnych okolností by to znamenalo, že by svet vnímali len čiernobielo. 

Sépie ale farby vidia – len na to využívajú úplne iný systém, než na aký sme zvyknutí. Zrenice sépie (a iných hlavonožcov) sú v tvare, vďaka ktorému vnímajú svetlo podobným princípom, akým je lúč prechádzajúci cez hranol predelený na dúhu. 

Využívajú na to chromatickú aberáciu, ktorá za normálnych okolností spôsobuje neschopnosť zaostrenia farieb na rovnaký bod – ostré kontrasty sa tak menia na jemnejšiu škálu farieb. A hoci to možno znamená, že tieto tvory vidia rozmazane, pravdepodobne dokážu vnímať škálu farieb, ktorú si ľudské oko nedokáže ani predstaviť.

Okrem tohto daru, vďaka ktorému sú skutočnými majstrami kamufláže, sú ich oči otáčavé a dokážu svet vnímať stereoskopicky, čo im dáva ešte väčšiu výhodu v ich prirodzenom prostredí.

Vtáky, tetrachromatické videnie a vnímanie modrého svetla

Sépie majú jeden typ fotoreceptora, ľudia majú štyri – tri čapíky, vďaka ktorým vidíme farby, a tyčinku, vďaka ktorej vnímame svetlo. Toto sa nazýva trichromatické videnie. 

Vtáky majú týchto fotoreceptorov až šesť – štyri čapíky, vďaka ktorým sú schopné vidieť tetrachromaticky (okrem bežných farieb zachytia aj UV svetlo), tyčinku a unikátny dvojitý kužeľ. 

Aby toho nebolo málo, vďaka špeciálnemu proteínu v oku dokážu zachytiť aj magnetické pole. Schopnosť presne nájsť svoje hniezdo po prezimovaní na juhu dlho vedcom nedávala zmysel. Nedávno zistili, že to spôsobuje trieda proteínov zvaných kryptochrómy, ktoré sú citlivé na modré svetlo.

Je teda celkom možné, že vtáky majú magnetorecepciu (schopnosť vnímať magnetické polia) práve vďaka modrému svetlu – to znamená, že je úplne závislá na ich zraku.

Hladinovka

Hladinovka (lat. Anableps anableps) z rodu štvorokých rýb na tomto zozname nesmie chýbať. Táto vodná príšerka v skutočnosti štyri oči nemá. Jej oči sa ale neuveriteľným spôsobom adaptovali na jej prirodzené prostredie. Väčšinu života strávi na hladine vody, kde sleduje a loví hmyz lietajúci okolo.

Prvá časť oka ryby anableps je na vrchole hlavy, čo jej pomáha vnímať korisť ešte efektívnejšie. Avšak, druhá časť oka sleduje vodu pod ňou.

Každá zrenica ryby je rozdelená na dve polovice – dorzálnu, ktorá je nad hladinou, a ventrálnu, ktorá slúži na vnímanie sveta pod ňou. Naraz tak dokáže vnímať korisť i potencionálneho predátora. Jej oči sú prispôsobené na vnímanie dvoch svetiel naraz a hrúbka šošovky a epitelu rohovky sa tiež mení, aby sa prispôsobila na prostredie, v ktorom sa ryba práve nachádza.

Proteíny v retinálnych fotoreceptorových bunkách sú tiež mierne odlišné – citlivejšie na zelené svetlo v dorzálnej sietnici a na žlté vo ventrálnej. Keďže ryby často žijú v bahnitom prostredí (ako sú mangrovy), predpokladá sa, že to zlepšuje videnie v mútnych vodách.

Krevety Mantis

Týmto krevetám patrí prvé miesto v komplikovanosti oka. Ľudia majú štyri fotoreceptory, vtáky zase pôsobivých šesť. Ale krevety Mantis z rodu Stomatopoda predbehli každého tvora na našej planéte.

Pravý dôvod toho, prečo sa niekto rozhodol obdariť krevety tak neskutočne komplikovaným zrakovým orgánom, je pre nás neznámy. Je to aj z toho dôvodu, že je pre nás veľmi ťažké si predstaviť, čo všetko tieto krevety vlastne vidia. 

V prvom rade sa pýšia neuveriteľným počtom 16 fotoreceptorov. Medzi nimi sa nachádzajú bežné farebné receptory, rovnako ako tie, ktoré vnímajú UV svetlo. To nie je až také jedinečné, UV svetlo tiež vníma veľa druhov hmyzu, vtákov a dokonca aj soby.

Krevety ale dokážu vnímať až 5 rôznych UV frekvenčných pásiem. Okrem toho vidia aj polarizované svetlo (orientáciu kmitov vlny šíriaceho sa svetla). Toto dokážu vnímať napríklad vyššie spomínané sépie, ktoré vidia lineárne polarizované svetlo. Krevety sú ale jediné zvieratá, ktoré toto svetlo zachytávajú aj kruhovo.

Oči majú umiestnené na stopke a každé sa dokáže pohybovať nezávisle od seba. A každé oko má schopnosť vnímať hĺbku. Ľudia sa pri vnímaní hĺbky spoliehajú na binokulárne (dvojité) videnie. Kreveta ale dokáže vnímať hĺbku jediným okom. Jej schopnosti sú dokonca vyvinuté natoľko, že dokáže rozoznať rakovinu skôr, ako sa objavia prvé príznaky.

Chitóny

Z čoho sa skladá bežné oko? No, zvyčajne ho tvorí mäkké tkanivo zložené z buniek – okrem prípadu, keď ste druh morského mäkkýša chitón z triedy Polyplacophora. Tieto drobné stvorenia žijú chránené hrubými plátmi “brnenia”, ktoré do seba zapadá, keď sa pohybujú po skalách a pasú sa na všetkom, čo nájdu.

Hoci by ste prirodzene očakávali oči z mäkkého tkaniva, ktoré by sa možno mohli dostať z ulity, mýlili by ste sa. Chitóny oči majú – sú ale vložené do samotného brnenia a vyrobené z minerálov (konk. typ uhličitanu vápenáteho známeho ako aragonit). 

Jednoduché oko chitóna pokrýva povrch ulít pozdĺž stoviek zmyslových orgánov zvaných estéty. Oči pozostávajú z aragonitovej šošovky pokrytej rohovkou a zvláštneho druhu sietnice. 

Na prekvapenie vedcov chitóny prejavujú slušnú schopnosť rozoznávania obrázkov. Čo ale nevieme, je, ako tieto vizuálne informácie spracováva mozog. 

Mohli by nám však pomôcť pochopiť kroky, ktorými sa evolúcia v minulosti vybrala. Oči trilobitov boli napríklad minerálne so šošovkami vyrobenými z kalcitu. Tieto vyhynuté stvorenia mali prvé zložité oči, o ktorých vieme, takže ich pochopenie nám môže povedať veľa o tom, ako sa vlastne zrak vyvíjal.

Pozri aj:

Nový spôsob mužskej antikoncepcie: Vstreknutie nanočastíc do semenníkov spôsobí dočasnú neplodnosť

Science Alert