Niektorým experiment vyjde, iným nie. A niektorí výskumníci majú také šťastie, že aj keď nedosiahli svoj pôvodný cieľ, vynašli niečo celkom iné a pomohli tak svetu svojským spôsobom. Hádam najznámejším príkladom je Viagra. Vedeli ste, že pôvodne mala slúžiť ako liek na srdce? Mala však nečakaný vedľajší účinok, ktorý ju preslávil omnoho viac ako pôvodný zámer. Tie nečakané objavy sú niekedy tie najcennejšie.

Mikrovlnná rúra

V roku 1946 muž menom Percy Spencer pracoval na projekte, ktorý sa týkal radarov. Pri jednom z testovaní náhodou zistil, že čokoláda sa v jeho vrecku roztopila rýchlejšie, než zvyčajne. Rozhodol sa teda, že bude s testami pokračovať, vyrobiť tak napríklad prvé pukance v „mikrovlnke“. Spoločnosť Ryatheon, pre ktorú Spencer pracoval, tak získala prvý patent na mikrovlnnú rúru. Prvá ômikrovlnka“ však merala 168 centimetrov a vážila 340 kilogramov. Taká kuchynská uvidela svetlo sveta až v roku 1965 a stála nemalú sumu, 500 dolárov.

Chinín

Chinín je látka, ktorá sa získava z kôry chininovníka a pôsobí ako liek proti malárii. Okrem toho však chinín nájdete aj v tonikových nápojoch. Na liečbu malárie sa využíval už od roku 1600 no aj objav tejto látky bol len náhodný. Hovorí sa, že muž trpiaci maláriou blúdil lesom a bol smädný, napil sa teda vody, ktorú zadržiavala kôra chinínovníka. Voda bola horká a muž sa bál, že sa otrávil, stal sa však pravý opak. Napriek tomu, že pôvod tohto objavu nie je podložený vedecky, stále je zaujímavý.

Röntgen

V roku 1895 pracoval práve fyzik Wilhelm Roentgen s katódovou trubicou. Napriek tomu, že trubica bola zakrytá, všimol si, že neďaleká clona žiarila, aj keď bola v miestnosti tma. Spôsobili to práve lúče z jeho trubice. Keď sa pokúsil trubicu zakryť, nemalo to žiaden účinok. Všimol si dokonca, že ak dal pred lúč z trubice ruku, mohol vidieť vlastné kosti. Tak vznikol prvý röntgen a čoskoro si našiel uplatnenie aj v medicíne. Problémom bolo, že v tom čase ešte ľudia nie celkom rozumeli vplyvu radiácie na ľudské telo.

Rádioaktivita

Inšpirovaný Roentgenovym objavom sa v roku 1896 Henri Becquerel rozhodol, že zistí, prečo niektoré látky fosforeskujú. Myslel si napríklad, že slnečná energia prinúti soli uránu absorbovať röntgenové lúče. Chcel tak vyvolať fotografie no nesvietilo Slnko. Nakoniec sa ukázalo, že urán pôsobil aj bez slnečného žiarenia. Takto prišiel na to, že žiarenie nepochádza zo Slnka ale priamo z uránu.

Suchý zips

V roku 1941 sa inžinier George de Mestral vybral na prechádzku do lesa so svojim psom. Všimol si, že drobné šišky z lopúchov sa nalepili psovi na srsť a aj na jeho šaty. Zaujalo ho, že rastlina sa všade prichytila malými háčikmi. Práve to ho inšpirovalo k vytvoreniu materiálu, ktorý poznáme pod názvom Velcro. Dnes suchý zips nájdete takmer v každej domácnosti a využíva ho dokonca aj NASA.

Sacharín

V roku 1878 Constantine Fahlberg pracoval ako analytik v univerzitnom laboratóriu. Po jednom z dlhých dní v práci si zabudol pred večerou umyť ruky a keď sa pustil do jedla, všetko, čoho sa chytil, chutilo sladko. Vrátil sa teda do laboratória a aj keď nejesť chemikálie je jedna zo zásad chemikov, Fahlber všetky ochutnal, aby zistil, čo spôsobilo sladkosť. Sacharín bol až 400-krát sladší ako cukor a toho bolo počas prvej svetovej vojny nedostatok, Fahlber si preto nechal sacharín patentovať a začala sa masová výroba. Až neskôr sa zistilo, že sladidlo neobsahuje kalórie, začali ho preto využívať napríklad aj diabetici a ľudia držiaci diétu.

Kardiostimulátor

Wilson Greatbatch sa v roku 1956 pokúšal zostaviť zariadenie na snímanie srdcového rytmu. Omylom však siahol po nesprávnom rezistore a jeho zariadenie namiesto pôvodného plánu vysielalo elektrické impulzy. Všimol si, že tie by sa dali zosúladiť s impulzmi v srdci a pomôcť tak pacientom so závažnými problémami. Aj keď bolo jeho zariadenie spočiatku príliš veľké, popracoval na ňom a v roku 1958 bol úspešne implantovaný prvý kardiostimulátor psovi.

LSD

V roku 1938 bola Albertom Hofmannom prvýkrát syntetizovaná kyselina lysergová. Pôvodne mala byť využitá na liečebné účely, až kým jedného dňa Hofmann svoj objav neochutnal. Všimol si, že sa cíti ako opitý a jeho predstavivosť funguje na plné obrátky. Po tejto náhode sa rozhodol, že účinky LSD musí preskúmať lepšie.

Penicilín

Meno Alexander Fleming ste už iste počuli. V roku 1928 si všimol, že v Petriho miskách so Stafylokokom sa vytvorila pleseň. Najprv sa pokúsil kolónie baktérií zachrániť, všimol si však niečo zvláštne. Tam, kde bola pleseň, baktérie nerástli. Nešlo totiž o akúkoľvek pleseň ale práve o penicilín, ktorého objav označujeme za začiatok éry antibiotík.

Viagra

Aj keď sa stala Viagra prvým liekom na poruchy erektilnej dysfunkcie, pôvodný zámer výrobcov bol celkom iný. Účinná látka, Sildenafil, mala pôvodne pomôcť ľuďom so srdcovými ťažkosťami. Pri testovaní sa ukázalo, že na srdce Sildenafil vplyv nemal, mal však zaujímavý vedľajší účinok.

Bezpečnostné sklo

Edouard Benedictus mal šťastie v nešťastí. Jedného dňa prenášal v sklenenej nádobe nitrocelulózu, keď mu nádoba spadla na zem. Sklo sa síce zlomilo ale neroztrieštila sa na črepy. Nádoba si dokonca udržala aj pôvodný tvar. Vďaka nemu dnes bezpečnostné sklá, napríklad v okuliaroch či na čelných sklách áut, zachraňujú denne životy mnohých ľudí.

Berte tieto príbehy ako inšpiráciu. Aj keď máte zlý deň, nikdy nemôžete vedieť, či práve v tento deň nezmeníte svet.

Pozri aj: Po vegetariánoch a vegánoch prichádza nová skupina ľudí – reducetariáni. Patríš medzi nich aj ty?

sciencealert