Francúzske ženy, ktoré sa počas druhej svetovej vojny spriatelili s nacistami skrz vynútené, umelé alebo dobrovoľné vzťahy, doplatili na svoje činy. Verejnosť im spôsobila potupu a všeobecnú hanbu, pri čom nasledovali ideu oslobodenia Francúzska. Občania tejto krajiny mali už od čias gilotíny skutočne vyberaný vkus pre trestanie svojich nepriateľov a zradcov. O koľko je verejná hanba humánnejšia než brutálny trest smrti, je už na vašom úsudku.

Žena na tejto fotke bola považovaná za prostitútku, ktorá slúžila nemeckým vojakom. Preto vrámci poníženia mala oholenú hlavu, čím bola označená tak, aby každý vedel o koho ide.

Na konci 2. svetovej vojny si muselo veľké množstvo Francúzov vytrpieť  následky spolupráce s nacistickým nemeckom. Najčastejšie to boli akty pomsty, ktoré mali za úlohu ponížiť a traumatizovať jednotlivca, tak aby mu bola preukázaná všeobecná mienka voči nemu. Ako napríklad oholenie hlavy na verejnosti. Väčšina z potrestaných boli ženy. Veľa historikov sa snaží poukázať na závažnosť sexuálnej úzkosti, ktorá bola vytvorená nacistickým nemeckom. Tiež zdôrazňujú fakt, že ženy boli k väčšine sexuálnych činností donútené a aj napriek tomu sa stali obeťou verejnej očisty, ktorá mala ísť ruka v ruke s oslobodením.

Táto situácia bola podobná činnosti francúzskych gangov spravodlivosti, ktorí trestali mužov za spoluprácu s okupantmi. Skupiny sa zhromažďovali na uliciach, zhromažďovali ženy spájané s vlastizradou a následne ich súdili za ich skutky. Je to časť francúzskej histórie, kedy sa verejnosť podieľala na vyvolávaní hanby a nepokoja, tieto udalosti však nikdy neprešli bližším preskúmaním a tým pádom ostali bez akýchkoľvek následkov.

Vo Francúzsku medzi rokmi 1943 až po začiatok roku 1946 bolo verejne ponížených viac než 20 000 žien bez vekovej výnimky či ich postavenia. Boli obžalované za spoluprácu s nacistickou okupáciou a následkom bolo holenie hláv. Výnimky však nepadali ani pri občanoch, ktorí sa podieľali na potupe týchto žien. Medzi účastníkmi boli členovia Résistance, teda hnutia proti spolupráci vlády krajiny s nacistami. Taktiež ľudia, ktorí v týchto uliciach žili a s nimi aj autority, medzi ktoré patrili členovia polície a súdov.

Každý z nich bral svoju prácu poníženia zodpovedne či už za zavretými dverami väzení, domov trestaných žien alebo na pod holým nebom uprostred námestia. Išlo o mužov, ktorý brali do rúk nožnice a podieľali sa na ponížení, avšak udalosť bola prístupná pre všetkých. Muži, ženy a deti sledovali tieto udalosti s veľkým nadšením, ktoré boli prezentované ako kultúrna udalosť no zároveň seriózna demonštrácia trestu pre zradcov.

Na základe spolupráce, z ktorej boli ženy obvinené, sa dajú definovať tri kategórie:

• Politická, pri ktorej patrili do spolupracujúcej organizácie, ale zastávali a podporovali názory opozície proti hnutiu Résistance.
• Finančná – išlo o spoluprácu, pri ktorej tieto ženy profitovali z profesionálnych alebo obchodných kontaktov so základmi v nemeckej armáde
• Osobná, teda pokiaľ mali ženy vzťahy medzi členmi obliehajúcich jednotiek

Bol tu taktiež štvrtý dôvod. Pokiaľ ženy udržiavali kontakty medzi štátmi Osi, čiže vojenského zoskupenia štátov z čias medzivojnového obdobia, Berlín-Rím-Tokio, tiež mohli byť týmto spôsobom potupené, avšak v tomto prípade nešlo o pravidlo. Pod tento štvrtý bod spadalo 23 ľudí, zatiaľ čo žien, ktoré mali oholené hlavy na základe predchádzajúcich troch bodov, bolo podľa oficiálnych spisov dohromady 2315.

Lee Miller jedna z fotografiek, ktorej sa túto udalosť podarilo zdokumentovať, sa k týmto udalostiam vyjadrila: „Videla som štyri dievčatá, ktoré boli vláčené naprieč ulicou. Bežala som naproti, aby som ich mohla odfotiť. Vo chvíli som sa ocitla v epicentre týchto udalostí. Miestni si mysleli, že som vojačka, ktorá ich zajala a tak som dostávala ďakovné reči v tom istom momente ako padali facky a sliny na tieto úbohé dievčatá“.

Pozri aj: Bozk života: Fotografia robotníka, ktorý dáva svojmu kolegovi umelé dýchanie, obletela svet

rarehistoricalphotos.com