Naša planéta má už úctyhodný vek. Približne 4.5 miliardy rokov. Napriek tomu, že by sme ju už takto na dôchodku nemali veľmi trápiť a mohli by sme jej dožičiť trošku odpočinku, robíme presný opak. Na staré kolená jej dávame poriadne zabrať. A tým, že ničíme Zem, škodíme hlavne sebe. Aj keď si to možno poriadne ani neuvedomujeme, nakoniec za svoje skutky zaplatíme. Pýtate sa, za ktoré konkrétne? Práve o tom bude tento seriál. Predstavíme vám v ňom tie najhoršie veci, ktoré ľudstvo planéte Zem urobilo. Vitajte pri jeho druhej časti.

V prvej časti sme sa venovali štyrom činom, ktorými ľudstvo ublížilo našej planéte. Dnes sa budeme venovať iba jednému, no jeho rozmery a následky sú hrozivé. V dnešnej časti budeme hovoriť o Great Pacific garbage patch, teda o Veľkej odpadovej tichomorskej škvrne.

Svetový oceán – to nie sú len prekrásne ostrovy, pláže a nekonečné hodiny plavby po otvorenom mori. Nájdete v ňom aj pozostatky z nezodpovedného konania ľudí. Najlepším príkladom toho, ako nám sú rozsiahle oceány ľahostajné, je celkom určite obrovská koncentrácia odpadu v severnom Pacifiku medzi Severnou Amerikou a Áziou. Ako to tam vlastne vyzerá, prečo to vzniklo a čo to spôsobuje našej planéte? To všetko vám dnes prezradíme.

Táto odpadová škvrna nie je akýmsi plastovým ostrovom. Ľudský bodrel sa v priestore severného Pacifiku neustále pohybuje v závislosti od jeho množstva a koncentrácie. Nachádza sa tu množstvo syntetického plastu a rôznych chemických látok roztrúsených po vodnej hladine. Vzhľadom na obrovskú rozlohu, no v priemere malú hustotu (asi 4 kusy odpadu na m²), nie je táto škvrna viditeľná zo satelitných snímok. No je skutočne tam ako obraz ľudskej hlúposti a ľahostajnosti.

Nález tohto oceánskeho smetiska sa datuje od roku 1988. Už vtedy vedci z Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) tušili, že práve v týchto miestach sa bude plastický odpad ľudstva koncentrovať. Podľa nich za to môže rozloženie morských prúdov, ktoré v tejto oblasti vytvárajú relatívne pokojné vody, a tak sa tu odpad koncentruje. No mýlia sa… Môže za to predsa človek, ktorý tento odpad v obrovských množstvách produkuje. Po prvý raz na obrovskú masu plastu plávajúcu po vodnej hladine upozornil Charles J. Moore, jachtár vracajúci sa severným Pacifikom z jachtárskej súťaže. Bolo to v roku 1999 a o tomto obrovskom probléme teda vieme už 17 rokov.

Vznik plastového smetiska

Zaujíma vás, ako sa tieto plasty do tohto miesta dostali? Za tento problém nie je zodpovedná žiadna obrovská spoločnosť, ani dve či tri, ale životný štýl celého sveta. Odpad totiž pochádza z 80% z pozemných zdrojov. Príčinou je najmä nesprávna likvidácia odpadu zo spotrebiteľských výrobkov. Odpad sa zo západného pobrežia Severnej Ameriky do tejto oblasti dostane asi za 6 rokov, z Ázie je to len za jeden rok.

Rozlohu tejto odpadovej škvrny nejde presne určiť. Plastové čiastočky sú totiž často tak malé, že ich povrch je len niekoľko cm², navyše priesvitný plast je ťažko viditeľný aj keď sa plavíte priamo popri ňom. Napriek tomu štúdie odhadujú, že tento plastový bodrel pokrýva minimálne 700 000 km² (teda asi dve Nemecká), ale niektorí hovoria o tom, že dosahuje až 15 000 000 km² (takmer dve Austrálie). Môžeme byť na seba teda vskutku hrdí, čo poviete?

Vplyv na životné prostredie

Okrem toho, že si v strede oceánu vytvárame plastové smetisko plné rôznych chemických látok, ktoré sa budú rozkladať pravdepodobne ešte počas života našich pra-pravnúčat, má tento jav niekoľko negatívnych vplyvov na našu planétu.

Množstvo z týchto plastových úlomkov končí v tráviacich systémoch živočíchov. Tak napríklad na Midwayských ostrovoch žije asi 1.5 milióna albatrosov. Podľa výskumov majú takmer všetky z nich vo svojich žalúdkoch kúsky plastov, ktoré pochádzajú práve z tohto oceánskeho smetiska. Z celkového počtu narodených mláďat umiera až jedna tretina, a to práve preto, že ich nič netušiaci rodičia kŕmia kúskami plastov. Tie sa zo smetiska spolu s toxickými chemickými látkami dostávajú aj do tiel rýb. Tie potom človek s radosťou vyloví a pochutná si. Z výskumov bolo dokázané, že táto odpadová škvrna sa priamo negatívne dotýka života až 267 druhov živočíchov.

Plasty plávajúce na vodnej hladine samozrejme bránia prirodzenému prenikaniu slnečného žiarenia do nižších častí oceánu. To má za následok zníženie tvorbu planktónu či morských rias. Znižuje sa teda potrava pre obyvateľov oceánu, to vedie k zníženiu ich počtu, teda potravy pre prirodzených predátorov – mäsožravcov, ktorých populácia bude kvôli nedostatku potravy taktiež klesať… Postupne to môže dôjsť až k ohrozeniu, alebo úplnému vymretiu niektorých živočíšnych druhov.

Je zrejmé, že človek musí svoje konanie na Zemi zmeniť, inak za to draho zaplatí nielen on, ale všetky živé organizmy, s ktorými tu žijeme… Alebo je už neskoro?

zdroj: interez.sk (Lukáš M.)