Bude to najväčšia polárna expedícia v dejinách ľudstva. Stovky výskumníkov zo 17 rôznych krajín sa vydávajú na jedno z najnehostinnejších miest na našej planéte, kde strávia nie jeden, dva či tri, ale celých 12 mesiacov. A to všetko preto, aby ľudstvo konečne dokonale pochopilo krehkému vzťahu medzi oceánom, ľadom a atmosférou.
600 výskumníkov zo 17 krajín a 12 mesiacov v ľadovom zajatí Arktídy. 20. septembra z nórskeho Tromsø odštartovala najväčšia polárna expedícia ľudstva, o ktorej informoval ešte minulý rok Inštitút Alfreda Wegenera pre polárny a oceánsky výskum, ktorý celú expedíciu organizuje.
Expedícia, ktorá by mala trvať do septembra 2020 bude vskutku výnimočným vedeckým, ale aj logistickým počinom. Hlavným plavidlom je výskumný ľadoborec Polarstern, ktorý na cestu vyrazil z nórskeho Tromsø. Zásobovanie budú zabezpečovať ďalšie štyri menšie ľadoborce ako aj dve dopravné lietadlá. Výskumníci budú mať pri výskume k dispozícii helikoptéry aj snežné skútre.
Medzinárodný tým, ktorý sa expedície zúčastňuje, sa bude musieť popasovať s krutými klimatickými podmienkami. Teplota vzduchu v Severnom ľadovom oceáne počas zimy klesá niekoľko desiatok stupňov Celzia pod bod mrazu. Podmienky výskumu, ako aj pobyt za polárnou kružnicou, im navyše sťažia polárne noci. Na severnom póle panuje neustála tma od septembra do marca.
Podľa Inštitútu Alfreda Wegenera pre polárny a oceánsky výskum by však expedícia mohla byť obrovským prínosom pre celé ľudstvo. Oblasti za severným polárnym kruhom sú počas zimného obdobia takmer neskúmateľné a doposiaľ z tohto obdobia existuje len veľmi malý počet potrebných dát. Expedícia MOSAiC preto podľa slov nemeckej ministerky školstva a výskumu Anji Karliczek posunie naše chápenie Arktídy na celkom novú úroveň.
„Tieto údaje zúfalo potrebujeme, aby sme lepšie pochopili globálne dopady klimatickej zmeny a zdokonalili naše prognózy jej vývoja“, hovoríKarliczek v tlačovej správe inštitútu z roku 2018.
Vedúci expedície a koordinátor projektu MOSAiC Markus Rex hovorí, že vývoj podnebia v našich zemepisných šírkach do značnej miery závisí od toho, aké počasie nám „uvarí“ Arktída.
„Dramatická miera otepľovania Arktídy sa primerane neodráža v súčasných klimatických modeloch, navyše existuje veľká neistota v prognóze arktickej klímy“, hovorí Rex a dodáva, že sa “musíme bližšie pozrieť a preskúmať vzájomné vzťahy medzi oceánom, ľadom a atmosférou.“
Nestabilitu v arktickej klíme pociťujeme už v súčasnosti. Prejavuje sa najmä v destabilizácii typických vzorcov atmosferického tlaku, ktorého dôsledkom je časté prenikanie chladného arktického vzduchu do miernych zemepisných šírok a naopak, prenikanie teplého vzduchu do centrálnej časti Severného ľadového oceánu.
Nahlásiť chybu v článku