Jeho zistenie sa nám páčiť nebude. Alexander Berezin prišiel na to, že nás jedného dňa čaká koniec horší, ako vyhynutie. Fermiho paradox sa zaoberá otázkou toho, kde sú všetci. Konkrétnejšie: „Kde sú všetci mimozemšťania?“ Berezin si myslí, že túto otázku zodpovedal. Keď si vezmete do úvahy veľkosť vesmíru, to ako dlho sme tu a to, že vo vesmíre musia byť aj iné planéty vhodné na život, je štatisticky veľmi nepravdepodobné, že by sme mimozemšťanov ešte nestreli.

Niektoré odpovede na otázku Fermiho paradoxu sú veľmi jednoduché, iné zas náročnejšie. Tá najprostejšia hovorí, že mimozemšťania o kontakt s nami nestoja. Je však aj šanca, že sme od iných foriem života príliš vzdialení, hľadáme nesprávne signály alebo nerozumieme tým, ktoré sme už dostali. Berezin však hovorí niečo celkom iné. Podľa neho je ľudstvo prvou civilizáciou vo vesmíre, ktorá dostala dar života a zároveň bude aj poslednou, ktorá sa tu zdrží.

Predpoveď, s ktorou prišiel tvrdí, že ľudstvo bude kolonizovať vesmír a vrámci svojej bezohľadnosti zničí všetky ostatné formy života. „Nezáleží na tom, o akej forme života hovoríme,“ vysvetľuje Berezin, pričom naráža na to, že život môže existovať aj v takej forme, akú my nedokážeme rozpoznať. „Môžu to byť biologické organizmy ako my, no aj zblúdilé umelé inteligencie, ktoré sa rozhodli uniknúť od svojich tvorcov či mysliace planéty, ako tomu bolo v knihe Solaris od Stanislawa Lema.“

Niektoré formy života sa ešte nemuseli vyvinúť do formy, vďaka ktorej dokážu komunikovať či vysielať signál. Alebo ich len nedokážeme rozpoznať. Čo ak prvá forma života, ktorá bude schopná medzihviezdneho cestovania, teda my, eliminuje všetky ostatné formy život, aby mohla expandovať?“ hovorí Berezin, zatiaľ čo dodáva, že vyhubenie iných foriem života pravdepodobne spôsobíme nechtiac, a to práve z vyššie uvedených dôvodov. Ťažko sa vyhnete zabitiu drobného hmyzu, keď ho nevidíte. Váš cieľ pritom mohol byť úplne iný, no niekto iný zaň umrel.

Predstavte si, že chcete postaviť budovu, kde budú bývať desiatky ľudí. Aby ste ju postavili, zničíte mravenisko, kde žijú tisícky mravcov. „Jedna rebelujúca umelá inteligencia by potenciálne mohla obsadiť celú hviezdokopu svojimi kópiami a premeniť každú slnečnú sústavu v nej na superpočítač. A my sa nemôžeme pýtať prečo, jediné na čom záleží je, že môže.“

Berezin dúfa, že sa mýli, no zároveň poukazuje na to, že ľudia by skutočne mohli byť prvou civilizáciou, ktorej sa podarí viesť medzihviezdne lety a tak môžeme napáchať nepredstaviteľné škody. Jediný spôsob, ako je možné jeho tvrdenia overiť, je otestovať ich v praxi. „Zrejme budeme prvá rasa, ktorá vstúpi do medzihviezdneho priestoru a s najväčšou pravdepodobnosťou budeme poslední, kto tu zostane.“

Pozri aj: Možno nie sú zo Zeme. Bizarná štúdia tvrdí, že chobotnice prišli na Zem z inej planéty

express.co.uk