Kryptomena zažila časy svojej slávy, jej hodnota rástla raketovou rýchlosťou, potom však začala opäť upadať. Podobne to bolo aj s touto obyčajnou kvetinou. Stala sa mimoriadne cenným artiklom a v Európe po roku 1630 vyvolala doslova mániu. Hovoríme o tulipánoch.

Vďaka tomu, že Amsterdam v 17. storočí obchodoval s korením s ázijskými krajinami, stal sa vtedy aj miestom, kde celý tulipánový ošiaľ začal. Svoj domov tu našlo mnoho bohatých obchodníkov a svoju majetnosť dokazovali tým, že sa obklopovali nádhernými kvetinami. Najväčšej popularite sa tešili tulipány, keďže boli dovážané z východu, a teda boli považované za exotické. Čím viac ich bohatí kupovali, tým viac rástla ich cena, až kým nedosiahla skutočne astronomickú hodnotu. Hodnota tulipánov sa prirovnávala k diamantom. Ani táto bublina však nemohla vydržať večne a napokon si ľudia uvedomili, do čoho v skutočnosti investovali.

Svoj vrchol dosiahla tulipánová mánia okolo roku 1636. V tom čase patril medzi veľmi populárne tulipán s názvom Semper Augustus a cena jediného kvetu dosahovala v prepočte viac ako 20-tisíc eur. Aj to je poriadne vysoká suma. Mnoho z tých, čo si tulipán kúpili, však nikdy nevideli jeho krásu. Obchodovalo sa totiž s cibuľkami a tie putovali z ruky do ruky bez toho, aby ich majitelia vôbec videli kvitnúť.

Cena tulipánov porástla ešte viac, keď sa objavil nový, farebný druh, vďaka čomu mal kvet ešte exotickejší nádych. Až neskôr vedci zistili, že nešlo o nový druh ale o tulipán, ktorý bol nakazený vírusom. Ten spôsoboval zmenu v pigmentácii kvetín. Medzi ľuďmi však vyvolával doslova ošiaľ. Najcennejšie boli biele kvety s červenými pruhmi. Istý boháč dokonca vymenil svoj dom za 10 cibuliek tohto tulipánu. Napokon, keď kvety rozkvitli, stal sa z neho bezdomovec. Nebol však jediný, na dno chudoby padlo mnoho rodín.

Hodnotné boli totiž najmä cibuľky, keď vykvitli, strácali na hodnote. Cibuľky totiž pripomínali loptičky a ľahko sa s nimi manipulovalo. Keby mali obchodníci manipulovať s krehkými kvetmi, mali by to omnoho ťažšie. Nebolo tak ničím výnimočným, že cibuľka zmenila majiteľa aj desaťkrát za deň. Čím bola farebná kombinácia kvetu raritnejšia, tým vyššiu mala cibuľka hodnotu. Botanici sa šli doslova pobiť o to, aby mali čo najviac jedinečných kvetín, takých, aké nemal nik iný. Museli však byť trpezliví, pretože kým zo semienka vyrástla cibuľka, mohlo to trvať celé roky.

Keď v 17. storočí začínali epidémie moru, tulipánový ošiaľ sa pomaly začal vytrácať. Ľudia sa prestali vo veľkom stretávať, aby s cibuľkami obchodovali, pretože smrť mohla zaklopať na dvere komukoľvek a ľudia sa báli, že sa pri obchodovaní nakazia. Z obchodovania sa tak čoskoro stala skôr hra. Večer, keď sa ľudia chceli pobaviť pri alkohole, nehrali sa karty o peniaze ale o cibuľky tulipánov. Aj pri hrách však dochádzalo k rozporom a muži prišli neraz o celý majetok a pri bitke aj o niekoľko zubov, opäť len kvôli niekoľkým cibuľkám, ktoré často nemali ani možnosť vidieť v rozkvete.

S tulipánovým ošiaľom sa spája ešte jeden zvláštny príbeh. Istý obchodník predal tulipánovú cibuľku námorníkovi. Ten si myslel, že je to obyčajná cibuľa a urobil si z nej obed. Akoby nestačilo, že tulipánové cibuľky sú jedovaté a zrejme mu spôsobili nemalé tráviace ťažkosti, keď sa o tom dopočul obchodník, námorníka vypátral a zabezpečil, aby skončil vo väzení.

Napriek tomu, že sa ľudia išli za tulipánmi pobiť, jedného dňa v roku 1637 sa nepodarili cibuľky na aukcii predať. Bublina tak rýchlo ako narástla, tak aj spľasla. Podobne, ako sa mánia začala šíriť, tak sa začali šíriť aj myšlienky o tom, že to celé vlastne za to ani nestojí. Ceny cibuliek začali klesať tak prudko, že musela zasiahnuť vláda, aby neskolabovala celá ekonomika krajiny.

V súčasnosti sa tulipánová mánia využíva ako metafora a ako varovanie, keď sa zdá, že prichádza ďalší podobný ošiaľ, ktorý by mohol ľudí poblázniť. Aj keď mánia trvala len dva roky, slúži ako výkričník ešte aj dnes.

Pozri aj: Čo keď bublina praskne? Toto by sa stalo, keby padla hodnota Bitcoinu na nulu

ranker