Do tej prvej kategórie patrí napríklad Arnold Johannes Wilhelm Sommerfeld. Na Nobelovu cenu bol nominovaný až 84-krát a to v oblasti chémie, fyziky, fyziológie, medicíny, literatúry a dokonca mohol získať aj Nobelovu cenu za mier. Ani v jednom z prípadov však Arnold neuspel.
Ako vznikla Nobelova cena?
Viete, ako Nobelova cena vlastne vznikla? Keď v roku 1896 Alfred Nobel v Taliansku poslednýkrát vydýchol, nemal dediča, ktorému by prenechal svoj majetok. Všetko, čo mal, bolo preto po jeho smrti vložené do fondu, z ktorého mali byť financované odmeny pre tých, ktorí boli vo svojom obore najlepší. Aj keď sa zdá, že výhercov prestížneho ocenenia je mnoho, opak je pravdou. Od roku 1901 do roku 2018 bolo Nobelovou cenou ocenených len 935 ľudí a organizácií, pričom niektorí získali ocenenie vo viacerých oblastiach. Nobelovou cenou sa teda môže pochváliť 904 jedincov a 24 organizácií.
Desiatky nominácií a ani jedna výhra
Nobelovu cenu si skutočne zaslúžia len tí najlepší a víťazov vôbec nie je ľahké vybrať. Niektorí kandidáti sa na zozname nominovaných ocitnú raz, možno aj dvakrát, Arnold Sommerfeld sa však na nej ocitol až 84-krát. Nanešťastie, kým medzi víťazmi sa ocitli aj jeho študenti, on sám nikdy Nobelovu cenu nevyhral.
Od vojaka k učiteľovi
Arnold Sommerfeld sa narodil v Prusku v roku 1868 a už v roku 1891 získal doktorát z matematiky a fyziky. Aj keď by sa mohlo zdať, že bol vzorným študentom, pravdou je, že sa ako mnoho iných mladých študentov rád bavil a neraz sa podgurážený dostal do roztržky. Po škole sa v roku 1892 pridal k armáde a bol jej členom nasledujúcich 8 rokov. Jeho druhým domovom sa však stala škola a v roku 1895 získal licenciu, vďaka ktorej mohol učiť matematiku. Okrem toho, až do roku 1926 sa podieľal na tvorbe nemeckej encyklopédie s názvom Enzyklopädie der mathematischen Wissenschaften.
Úspešní žiaci
Okrem vyučovania sa venoval aj výskumnej činnosti, zaujímal sa konkrétne o hydrodynamiku. V roku 1906 sa napokon v rámci akademického rebríčka prepracoval až na post riaditeľa inštitútu teoretickej fyziky na Mníchovskej Univerzite. Práve pod jeho taktovkou tu študovali žiaci, z ktorých sa neskôr stali svetovo uznávaní vedci. Napríklad taký Peter Debye získal v roku 1936 Nobelovu cenu za chémiu, keďže významnou mierou prispel k poznaniu štruktúry molekúl. V roku 1932 zas získal Nobelovu cenu za fyziku Werner Heisenberg za svoj príspevok v oblasti kvantovej mechaniky.
Hitler učiteľov nahradil nekvalifikovanými
Poklonu zložil Sommerfeldovi dokonca aj Einstein, keď sa pre časopis Resonance kedysi vyjadril, aké je obdivuhodné, že Sommerfeld ako mentor dokázal objaviť a doviesť k úspechu toľko talentov. Blížila sa však vojna a mnoho géniov pred ňou ušlo do zahraničia. Sommerfeld si ale povedal, že utekať nebude, ale ostane na domácej pôde a zachráni, čo sa bude dať tým, že bude aj naďalej vyučovať. Nanešťastie, Hitler sa rozhodol učiteľov nahradiť vlastnými a aj Sommerfelda zbavil pozície. Ten sa síce musel vzdať učenia, no naďalej pracoval na svojom výskume v oblasti kvantovej teórie, pričom sa stále venoval aj hydrodynamike, elektromagnetickým silám a mnohým ďalším témam.
Nešťastný osud
Snaha Arnolda Sommerfelda napokon nevyšla celkom nazmar. Ako sme spomínali, medzi rokmi 1917 až 1951 bol na Nobelovu cenu nominovaný zvyčajne niekoľkokrát ročne, rekord dosiahol v roku 1929, keď ho na prestížne ocenenie nominovali až deväťkrát. Aj keď je úspechom, že Arnold doviedol k víťazstvu toľko svojich študentov, nedá sa povedať, že by jemu samému prialo šťastie. Okrem toho, že napriek 84 nomináciám ani raz nezvíťazil, keď mal Arnold 82 rokov, zrazilo ho nákladné auto.
Po krátky zvyšok života ho trápili zdravotné ťažkosti súvisiace s nehodou a 26. apríla v roku 1951 napokon Arnold Sommerfeld zomrel.
thevintagenews
Nahlásiť chybu v článku