V niektorých kultúrach má rodina povinnosť smútiť po dobu niekoľkých týždňov či mesiacov. Niekde usporadúvajú na počesť zosnulého bujaré oslavy. Niekde sa symbolicky nosí čierne oblečenie, inde zase biele. Len máloktorá krajina má však tak nezvyčajný pohrebný rituál ako Tibet.
Mnohí tradíciu považujú za morbídnu
Každá kultúra má vlastný spôsob, ako sa rozlúčiť so zosnulým. V niektorých krajinách znamená smrť večný odchod z tohto sveta, iné kultúry veria v posmrtný život. V niektorých kultúrach je zas smrť prechodom z jednej formy života na inú. Tradíciu, ktorá je celkom bežná pre tibetských budhistov, mnohí považujú za morbídnu. V roku 2011 o nej Russell O Bush vytvoril krátky dokument s názvom Vultures of Tibet, čo v preklade znamená Supy Tibetu.
Nie je to však len metafora. Ako píše portál AEON, v Tibete sú súčasťou pohrebov naozaj aj supy. Tejto nezvyčajnej tradícii sa hovorí tibetský nebeský pohreb alebo vtáčí pohreb. Dej dokumentu sa odohráva v budhistickom historickom mestečku s dvoma kláštormi, Taktsang Lhamo, nebeské pohreby sa však vykonávajú vo viacerých kútoch krajiny. Ako naznačuje samotný názov tradície, mŕtvi tu nie sú pochovávaní do zeme. Ich telami pozostalí nakŕmia supy na Tibetskej náhornej plošine.
Je to posvätný akt, ktorý budhisti vykonávajú už odnepamäti. Rituál vnikol pravdepodobne najmä z praktických dôvodov. Už v antických časoch pred tisíckami rokov sa v niektorých regiónoch telo mŕtveho ponechávalo napospas živlom a mrchožravým zvieratám. Aj keď teda ide najmä o tradíciu, takýto spôsob rozlúčky s mŕtvym je výhodný takpovediac aj z ekonomického hľadiska. Tibet je totiž na niektorých miestach vysoko položenou krajinou a nie je tu príliš veľa drevín nazvyš, z ktorých by bolo možné vyrábať klasické truhly.
Pre Tibeťanov je to posvätný akt, no aj ekologické riešenie
Kvôli tomu je náročné aj pochovávanie do zeme a dlhodobo udržateľným riešením nie je ani kremácia. Jednoducho povedané, pre ekosystém sú v tejto oblasti najvýhodnejšie a najlogickejšie práve nebeské pohreby, píše portál How Stuff Works. Tibetskí budhisti veria, že takýmto spôsobom pomôžu duši človeka prejsť do ďalšieho života. V niektorých oblastiach sa však vykonávajú aj bežnejšie pohreby, ako je napríklad vodný pohreb alebo pochovávanie do zeme.
Okrem toho, keďže sa kŕmia len mŕtvolami, verí sa, že supy sú posvätné vtáky, ktoré disponujú múdrosťou božstiev. Telesná schránka je teda akýmsi darom ponúkaným týmto tvorom. Ako vlastne nebeský pohreb prebieha? Pozostáva z niekoľkých krokov, pričom každý z nich je pre budhistov veľmi dôležitý. Ako píše portál Great Tibet Tour, prvým krokom je dôkladná príprava. S telom sa narába s veľkým rešpektom, po smrti sa odieva do bieleho oblečenia.
Umyté a oblečené telo sa posadí do čistého rohu v dome, v ktorom človek počas svojho života prebýval. Mŕtvy nesmie byť žiadnym spôsobom vyrušovaný a nikto sa ho nesmie dotýkať, inak by sa mohol narušiť prechod duše do ďalšieho života. Telo ostáva v dome väčšinou po dobu 3 až 5 dní. Počas tohto obdobia ho navštevujú budhistickí mnísi a čítajú mu z posvätných textov. Verí sa, že čítanie očistí dušu od hriechov a pomôže jej nájsť tú správnu cestu.
Telo rituálne rozrezáva na kusy majster
V rámci druhého kroku je úlohou potrebné postarať sa o telesné pozostatky zosnulého. Telo preto špeciálni nosiči vynesú na náhornú plošinu, zatiaľ čo rodina ostáva doma a odrieka modlitby. Každá rodina si zvolí špecifický deň, kedy chce telo supom odovzdať. Tento deň bude považovaný za šťastný.
Pohrebisko sa zvyčajne nachádza v horách a je vzdialené od obývaných oblastí. Telo sa vyzlečie a uloží sa do fetálnej polohy. Tá symbolizuje znovuzrodenie duše človeka, píše Tibetpedia. Okrem toho, že telo uložia do správnej polohy, prilákajú supy za pomoci dymu.
Keď začnú supy krúžiť nad telom, je čas rozrezať ho na kusy. Toto je úloha majstra, ktorému sa hovorí rogyapa. Od hlavy sa rituálnymi pohybmi oddelí skalp a končatiny sa odrežú od trupu. Napokon sa mäso oddelí od kostí. V niektorých oblastiach sa telo nerozrezáva vôbec. Jednoducho ho vynesú na zvolené miesto a nechajú supy, aby si vykonali svoju prácu.
Vrátia prírode to, čo im dala počas života
Počas toho, ako sa supy hostia na tele, sa odriekajú modlitby. Aj keď to znie drasticky a morbídne, po vykonaní potrebných rituálov je telo pre budhistov už len prázdnou škrupinou. Duša už telo opustila a toto je spôsob, akým vracajú prírode to, čo im dala počas života.
Ak supy skonzumujú celé telo, je to považované za dobré znamenie. Tibeťania totiž veria, že dokonca ani supy nie sú ochotné zjesť človeka, ktorý počas svojho života vykonal mnoho zlého. Okrem toho, takýmto spôsobom nesmie byť „pochovaný“ človek, ktorý mal vážne ochorenie, ako napríklad lepru. Budhisti totiž nechcú chorobou ohroziť supy.
Aj keď je nebeský pohreb pre tibetských budhistov veľmi citlivou záležitosťou, v posledných rokoch musia bojovať s množstvom zvedavých turistov. Za žiadnych okolností sa neodporúča nebeský pohreb narúšať a proces fotografovať či natáčať, ak to nepovolí rodina zosnulého.
Nahlásiť chybu v článku