Slovensku hrozí európsky súd. Obvinenie je prosté a o prečine našej krajiny ochranári hovoria už dlho. Výrubom lesov sme ohrozili chránené vtáctvo. Konkrétne ide o tetrova hlucháňa, ktorý sa z našich lesov pomaly, ale isto vytráca. Teda, aby sme to uviedli na pravú mieru vytrácajú sa lesy a populácia tetrova tým logicky klesá.
Európska komisia vyzvala Slovensko na zlepšenie ochrany voľne žijúceho vtáctva. V januári poslala EK Slovensku tzv. odôvodnené stanovisko za to, že nedokázalo adekvátne zabezpečiť ochranu prírody, čo spôsobilo výrazný pokles populácie vtáctva. Jedným z dôsledkov je pokles populácie tetrova hlucháňa na chránených vtáčích územiach.
Počet jedincov tohto najväčšieho druhu tetrova na svete sa od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 znížil o polovicu. Komisia sa tiež prikláňa k názoru, že Slovensko nepodniklo dostatočné kroky s cieľom zabrániť zhoršeniu stavu prirodzených miest výskytu tetrova a zabrániť výraznému narušeniu tohto druhu.
Exekutíva EÚ upozornila, že slovenské plány lesného hospodárstva a ich zmeny, ako aj asanačná ťažba – aby sa zabránilo zamoreniu škodcami – by sa mali posudzovať z hľadiska ich účinkov, avšak takéto ustanovenia v slovenských právnych predpisoch chýbajú. Inými slovami, Slovensko má povinnosť posudzovať vplyv ťažby dreva a iných aktivít na chránené územia NATURA 2000. Túto povinnosť však podľa EÚ nesplnilo. Slovensku tak hrozí žaloba na európskej pôde.
Dva mesiace na nápravu
Komisia skonštatovala, že SR správne netransponovala povinnosť vyplývajúcu zo smernice o biotopoch, pričom jedným z nepriaznivých dôsledkov je napríklad pokles populácie tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), ktorý je najväčším vtákom z čeľade bažantovitých na svete.
Slovensko podľa Európskej komisie neprijalo dostatočné osobitné ochranné opatrenia pre tetrova hlucháňa, ako sa to požaduje v smernici o vtákoch, ani plány riadenia pre príslušné osobitné chránené územia. SR má dva mesiace na to, aby situáciu napravila, ináč môže EK postúpiť prípad prípadu Súdnemu dvoru EÚ.
Tetrov hlucháň na Slovensku
Na Slovensku žije podľa ochranárov aktuálne cca 700 – 900 jedincov hlucháňa. Kedysi ho bolo možné nájsť napríklad aj v Strážovských vrchoch, Považskom Inovci či na Poľane. Dnes hniezdi už len v oboch Tatrách, Fatrách, Kremnických vrchoch či Slovenskom rudohorí. V 70. rokoch 20. storočia na Slovensku podľa organizácie My sme les žilo asi 3500 hlucháňov. V súčasnosti ich na Slovensku nenájdeme ani 1000.
„Problémom“ hlucháňa je, že na svoj život potrebuje prirodzený starý les. A tie mu vlastnoručne berieme. V monokultúrnych smrekových lesoch nahusto vysadených podľa lesníckych tabuliek prežiť nedokáže. Jeho teritórium sa za posledné desaťročia neustále zmenšuje.
Vyhovoriť sa na kalamitu z roku 2004 nemožno. V Tichej a Kôprovej doline, ktoré si od tejto udalosti žijú vlastným životom, je totiž trend presne opačný. Tetrovy tu svoje teritóriá dokonca rozšírili. Naopak najhoršia je situácia v Nízkych Tatrách, kde od roku 2004 zmizlo viac ako 7000 ha starých lesov a viac ako dve desiatky tokanísk.
Vyjadrenie Ministerstva životného prostredia
Ministerstvo životného prostredia vníma konanie Európskej komisie voči Slovensku pre nedostatočnú ochranu prirodzených biotopov a vtákov ako ďalší z dôvodov, prečo by Slovensko malo čo najskôr prijať novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Tá má okrem iného obmedziť vykonávanie veľkoplošnej ťažby v chránených územiach a posilniť právomoci štátnych orgánov ochrany prírody. Novela zákona je aktuálne v legislatívnom procese vo fáze vyhodnocovania avizovaných pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania.
TASR, Denník N, My sme les
Nahlásiť chybu v článku