Pri prvom pohľade na tohto krásavca sa vám môže zdať, že ide o slovenského kopova, s ktorým sme vás zoznámili v predošlom článku. Pravdou však je, že v tomto prípade ide o úplne samostatné plemeno. Vzájomná podobnosť týchto dvoch plemien ale nie je vôbec náhodná. Tatranský durič bol totiž vyšľachtený práve z neho.
Slovensko je významné svojou rozmanitou prírodou, ale aj širokými možnosťami v oblasti poľovníctva. Pre úspešný lov v rôznych revíroch potrebuje správny poľovník aj pomocníka z ríše zvierat, psa. Tieto dve skutočnosti môžeme považovať za tie, ktoré mali najväčší vplyv pri šľachtení našich národných plemien. Tri z piatich sú totiž priamo určené na tieto účely.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Najmladším z nich je práve tatranský durič, ktorého predkov nájdeme u hladkosrstého jazvečíka, bavorského farbiara a slovenského kopova. Za jeho zrodom stála túžba vyšľachtiť zviera menšieho vzrastu, spoločne s nadšením pre durenie a vyhľadávanie zveri. Táto túžba vznikla u samotných poľovníkov ako odozva na stále sa meniace poľovnícke podmienky v prírode.
Vyšľachtený durič mal byť nápomocný hlavne pre moderného človeka. To znamená, že je ideálnym spoločníkom najmä pre poľovníkov žijúcich v mestách, ktorý častokrát cestujú za poľovačkou autom. So svojím menším vzrastom preto nie je náročný na starostlivosť ani v prípade, že ho majiteľ chová v byte.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Výška jedincov sa pohybuje v rozmedzí od 34 do 42 centimetrov v závislosti od pohlavia. Medzi hlavné sfarbenia patrí čierna s takzvaným „pálením“ a hnedá. Vyskytnúť sa môžu aj iné odchýlky v podobe bielych znakov či chýbajúceho pálenia, no nie sú veľmi vítané nakoľko stále pretrváva proces prísneho šľachtenia.
V prírode je skutočne usilovným pomocníkom pre lovcov. Základnými črtami v tomto smere je vytrvalosť a závideniahodný čuch. Vhodný je preto na durenie, ale aj vyhľadávanie už ulovenej zveri. Príjemným spoločníkom je aj v čase mimo povinností. Jeho priateľská povaha je preto vhodná aj pre rodiny.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Samotný tatranský durič doposiaľ nebol medzinárodne uznaný ako samostatné plemeno, nakoľko jeho krvná línia zatiaľ nie je dostatočne dlhá. Aby bol tento proces dôkladný, musia byť šľachtitelia trpezliví a oddaní tejto činnosti. Prve čistokrvné šteňatá sučky a psa tatranského duriča sa dokonca narodili len pred piatimi rokmi.
V súčasnosti sa toto plemeno teší stále väčšiemu záujmu. Šľachtitelia, kynológovia a chovatelia z Klubom chovateľov tatranského duriča, spoločne naďalej pracujú na jeho zdokonaľovaní a v konečnom dôsledku aj uznaní Medzinárodnou kynologickou federáciou.
tatranskyduric.sk, pluska.sk, dolnyzemplin.korzar.sme.sk
Nahlásiť chybu v článku