Jedným z nich je aj prípad ženy menom Milena Canning. Tá trpí nesmierne vzácnym typom slepoty. Nevidí totiž nič, pokiaľ daný objekt nie je v pohybe. Ak je objekt statický, je pre ňu jednoducho neviditeľný.

Milena Canning zo Škótska má v súčasnosti 48 rokov a narodila sa zdravá. Všetko sa zmenilo, keď ju jedného dňa pred 18 rokmi na lôžko pripútala infekcia dýchacích ciest. Následne utrpela niekoľko mozgových príhod po sebe a upadla do kómy na dlhých 8 mesiacov. Keď sa z kómy prebrala, myslela si, že o zrak prišla úplne. Po 6 mesiacoch sa však stalo niečo zvláštne. Milena videla odraz metalickej darčekovej tašky pripomínajúci malý ohňostroj.

Keď neskôr navštívila oftalmológa Gordona Duttona, tvrdila, že nevidí, keď však lekár vykonal pohyb rukou, dokázala ho zopakovať a vedela určiť, akej farby sú veľké pohybujúce sa objekty. Vidí kvapky dažďa stekajúce po okne, nevidí však nič za oknom. Keď sa pozerala na odchádzajúcu dcéru, videla jej hompáľajúci sa vrkoč, nevidela však svoju dcéru ako celok. Vidí, ako z kohútika vyteká voda, nevidí však dieťa, keď ho kúpe vo vani.

Jediný spôsob, ako sa orientovať v prostredí, je pre Milenu hojdanie sa v hojdacom kresle a počas chôdze kývanie hlavou zo strany na stranu. Jej videnie však bolo pre lekárov záhadou, rozhodli sa preto, že ju podrobia sérii vyšetrení. Výsledky skenov ženinho mozgu ukázali, že trpí tzv. Riddoch syndrómom alebo statokinetickou disociáciou. Vznik tohto syndrómu zapríčinila lézia v tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za spracovanie vizuálnych podnetov. V Mileninom prípade ide o léziu, teda chýbajúcu časť mozgového tkaniva o veľkosti jablka. Opakom statokinetickej disociácie je akinetopsia, v rámci ktorej jedinec vidí len statické objekty. Ak sú v pohybe, nevidí ich.

Milenin prípad je však vskutku zvláštny a jej mozog sa s léziou vyrovnal svojským spôsobom. Aby neprišla o zrak úplne, presunul funkcie zrakovej časti mozgu do iných častí a zachovalo sa tak aspoň videnie pohybu, tieto vedľajšie cestičky sú však efektívne len čiastočne. Napríklad, žena dokáže zachytiť loptu, ktorá sa kotúľa jej smerom a pohybovať sa po miestnosti tak, aby nenarážala do predmetov. Farbu predmetu a iné detaily však dokázala určiť správne len v polovici prípadov.

Prípad tejto ženy fascinuje lekárov po celom svete. Je totiž dôkazom toho, do akej miery sa poškodený mozog dokáže novým podmienkam prispôsobiť a vytvoriť nové prepojenia tak, aby sa zachovala čo najvyššia kvalita vnímania.

Pozri aj: Na Havaji pršali z neba drahokamy. Ľudia sa tešia, geológovia sú nezvyčajným javom šokovaní

sciencealert