Aj keď len pred niekoľkými desaťročiami sa alergie vyskytovali len občas, dnes je situácia iná. V správach bežne počúvame peľové spravodajstvo, a je pomaly vzácnosť nájsť niekoho, kto nie je na nič alergický. Bežné alergie na peľ sú síce nepríjemné, no mnohé sa dajú úspešne liečiť, alebo sa dajú aspoň potláčať príznaky. Potom existujú alergie, kde je postihnutá osoba alergická na niektorú potravinovú zložku a tej sa musí vyhýbať, lebo v extrémnom prípade si môže privodiť aj smrť. No a potom ešte existujú zvláštne a nezvyčajné alergie. A to je prípad aj Julie Reidovej.

Julie Reidová má 28 rokov a pochádza z Floridy. Julie trpí veľmi nezvyčajnou formou alergie, ktorá sa prejavuje na koži pri kontakte s jej vlastným potom a slzami. To sa ukazuje ako veľmi nepríjemné, keďže Julie sa napríklad po každej fyzickej aktivite, ľudovo povedané, „vysype“. Táto choroba jej prevrátila život naruby.

Toto imunologické ochorenie sa odborne volá cholinergic urticarial.

Julina choroba sa zhoršuje z roka na rok. Hovorí: „Akákoľvek väčšia námaha mi spôsobí vyrážky a žihľavku“.

Toto ochorenie môže postihovať až 5 % ľudí, no samozrejme nie v takej intenzívnej miere, ako v prípade Julie.

Podľa Americkej národnej asociácie pre vzácne choroby, táto precitlivenosť sa objavuje najčastejšie u ľudí vo veku od 20 do 39 rokov.

Takto vyzerá alergická reakcia, keď sa Julie spotí.

Teplá sprcha, cvičenie, a vyššia teplota, to všetko jej zhoršuje zdravotný stav. Julie sa bojí už vychádzať z domu. V zúfalosti hovorí: „Bývala som krásna, teraz je zo mňa monštrum. Táto choroba mi zničila život“.

Pri tomto ochorení výskumy ukázali, že existujú aj iné dráždiace látky ako len pot a slzy.

V niektorých prípadoch bolo zistené, že dokonca už silnejšie emocionálne reakcie spúšťajú túto nepríjemnú alergickú reakciu. Čas, za ktorý potom táto reakcia zmizne je rôzny. Trvá od pár minút, až po extrémne prípady ako Julie, kde to trvá aj 6 týždňov.

Toto ochorenie je spôsobené vysokými hladinami neurotransmiteru acetylcholínu.

Najčastejšie sa na toto ochorenie predpisujú lieky Atarax a Ketotifén. Bohužiaľ žiadny z liekov Julie nezaberá.

Julie okrem toho trpí aj agorafóbiou, teda má strach z pobytu vonku na otvorenom priestranstve. Preto už ani nevychádza z domu. Predtým ako sa Julie objavili prvé príznaky, tak sa venovala učeniu tanca a robila tiež trénera v telocvični. Teraz je odkázaná na sociálnu pomoc a príspevky od nadácií a darcov.

V súčasnej dobe Julie ostáva len dúfať, že sa jedného dňa podarí farmaceutom nájsť liek, ktorý by ju zbavil tohto hrozného trápenia.

Celá redakcia jej prajeme veľa šťastia a síl do ďalšieho boja s touto nepríjemnou chorobou.