Archeológovia a vedci denne prichádzajú s mnohými novými zisteniami. Avšak najnovšie štúdie ohľadom nájdenej fosílie ryby druhu Ligulalepis celkom zásadne mení to, čo sme si doteraz mysleli o vývoji stavovcov. Vďaka 3D modelom anatómie lebky, tvaru mozgovej dutiny či štruktúre kostí, vedci zasadili túto malú, iba dvojcentimetrovú rybičku, na významné miesto v evolučnom strome života. 

Aby sme pochopili o čo vôbec ide, musíme sa pozrieť bližšie na rozdelenie a chápanie rýb ako takých.

Ryby sú najrozšírenejšou skupinou stavovcov s približne 30 tisíc známymi druhmi. Drvivá väčšina z nich, až 98%, sú kostnaté ryby, teda také, aké si pod slovom ryba predstaví každý bežný človek. Tieto ryby sa nazývajú tiež lúčoplutvovce, keďže ich plutvy sú podporované tyčinkovými kostrovými lúčmi. Medzi tieto ryby patria napríklad u nás žijúce kapre, pstruhy alebo aj obľúbené ryby, ktoré končia na tanieroch mnohých z nás, ako sú lososy či tuniaky.

Ďalšou skupinou kostnatých rýb sú násadcoplutvovce. Tie predstavujú ďalší evolučný vývojový stupeň. Majú zväčšenú bázu plutiev, pozostávajúcu zo svalov napojených na vnútornú kostru. Pomocou zosilnených plutiev plávajú či kráčajú po dne. Niektorým z nich na neskôr z plutiev vyvinuli aj nohy. Násadcoplutvovce sú preto významnou skupinou, keďže z nich sa vyvinuli štvornožce, ktoré dokázali vyjsť už aj vyjsť z vody. To sa udialo v prvohornom období Devón približne pred 375 miliónmi rokmi.

Vzrušujúci nový nález

Prvým objavom ryby Ligulalepis bola malá lebka vo vápencovej hornine v austrálskom Novom Južnom Walese pred 20-timi rokmi. Odvtedy vedci vedú diskusiu o vývoji kostnatých rýb, keďže túto tajomnú rybu nevedeli v evolučnom rodokmeni správne zaradiť. Pred dvomi rokmi bola nájdená ďalšia lebka, ktorá bola ešte lepšie zachovaná ako prvý nájdený exemplár.

Vedci pomocou počítačovej tomografie analyzovali obidve nájdené vzorky a zistili premostenia medzi znakmi rôznych skupín rýb. Tvar ušných kanálikov zdanlivo patrí drsnokožcom ako sú napríklad žraloky. Avšak ostatné znaky, ako tvar mozgovej dutiny, zase radí túto rybu medzi klasické kostnaté ryby. Tento nález je teda významným v tom, že na evolučnom strome života sa nachádza ako predchodca dvoch hlavných skupín kostnatých rýb.

Podrobná analýza teda čiastočne objasňuje evolučný vývoj všetkých živočíchov s kostnatou štruktúrou, vrátane nás ľudí a pomáha vyriešiť otázku toho, ako vyzeral predchodca všetkých dnešných kostnatých rýb. Tiež ilustruje postupnosť zmien, ktoré ryby prešli až do dnešných dní.

Tieto nové zistenia tak naznačujú, že evolúcia prvých kostnatých rýb je oveľa zložitejšia, ako si vedci doteraz mysleli. Nález ryby Ligulalepis má tak veľký paleontologický význam, keďže nám opäť pomáha lepšie pochopiť, ako sa vyvíjali druhy na našej planéte a teda vývin nás, ľudí.

Pozri aj:  Možno vás to prekvapí. Na tomto území Slovenska niekedy žili dinosaury

theconversation.com