Dlhoočakávaný, v poradí deviaty film režiséra Quentina Tarantina, Vtedy v Hollywoode, dorazil do slovenských kín tri týždne po americkej premiére. Zvedaví diváci hneď v prvý deň zaplnili sály, aby sa presvedčili o tom, že Tarantino je jedným z najlepších režisérov, no najmä scenáristov súčasnej kinematografie. Ak je to však skutočne tak, prečo teda niektorí odchádzali sklamaní? 

Nový film Vtedy v Hollywoode

Médiá už niekoľko mesiacov pred premiérou hlásali, že pôjde o Tarantinov najlepší film od čias vzniku Pulp Fiction (1994), za ktorý si Tarantino vyslúžil zlatú sošku Oscara (v kategórii Najlepší scenár). Ubehlo už  25 rokov a Tarantino dokázal, že je stále na vrchole. Trúfam si povedať, že ešte lepší, než kedykoľvek predtým. Kľúčom je však uvedomiť si, o čom  film Vtedy v Hollywoode (Once Upon a Time in Hollywood) naozaj je. Inak sa totiž môže stať, že vás snímka až tak nezasiahne.

Herec televíznych westernov Rick Dalton (Leonardo DiCaprio) sa snaží presadiť počas Zlatej éry Hollywoodu. Pomáha mu v tom jeho dlhoročný spoločník, kaskadér Cliff (Brad Pitt). Nie je to však vôbec jednoduché. A takto jednoducho sa nedá zhrnúť ani obsah Tarantinovej novinky.

Snímka by sa dala rozdeliť do niekoľkých samostatných príbehov, ktoré sa odohrávajú súčasne a navzájom sa prelínajú. Tarantino sa rozhodol zobraziť autentický život v Hollywoode koncom šesťdesiatych rokov. V roku 1969, počas ktorého sa snímka odohráva, sa uskutočnilo hneď niekoľko veľmi dôležitých udalostí. Jednou z nich je Vietnamská vojna, na ktorú sa ako reakcia konal legendárny festival Woodstock, počas ktorého sa stretlo približne pol milióna hipíkov, aby vyjadrili myšlienku lásky a najmä mieru. Vo filme teda vidíme zobrazenú generáciu mladých hippies- nasledovníkov Charlesa Mansona, žijúcich na farme filmového ranča Spahn Ranch.

Rovina psychopatického manipulátora Charlesa Mansona

Tarantino priniesol na plátno časť príbehu zločinca Charlesa Mansona, ktorý stojí za smrťou siedmych ľudí. Nezabil ich však sám. Mal vynikajúce manipulátorské schopnosti a vďaka nim dokázal na vraždy využívať členov svojej „Rodiny“. Hlavným prostriedkom na ich ovládanie boli najmä drogy a sex. Prvotný Mansonov plán bol presadiť sa so svojou komunitou v hudobnej brandži. Keď im tento plán stroskotal, usadili sa na ranči, ktorý kedysi slúžil ako ateliéry na natáčanie westernových filmov.

Farma sa nachádzala iba 30 kilometrov od Los Angeles a Manson tu začal kuť svoje diabolské plány na zbavenie sa „prasiat.“ Toto pomenovanie Mansonových budúcich obetí zaznie aj v Tarantinovej snímke. Jednou z nich v skutočnosti bola aj herečka Sharon Tate. Pri smrti jej vrah naozaj oznámil, že je diabol. Tarantino túto sekvenciu monológu použil aj vo svojom scenári, avšak nebola mierená na Tate. O geniálnom, tarantinovsky upravenom závere však až neskôr.

Režisérska hviezda Roman Polanski

Tarantino snímkou Vtedy v Hollywoode vyjadril poctu starému Hollywoodu a okrem iného nám priblížil, ako to tam naozaj fungovalo. Herec Rick Dalton sa snaží preraziť. Nie je to však vôbec jednoduché. Vedľa neho sa však nasťahuje filmový režisér, ktorého obdivuje, Roman Polanski (Rafal Zawierucha), spolu so svojou manželkou, herečkou Sharon Tate (Margot Robbie).

Polanski sa preslávil najmä rok predtým (v roku 1968) snímkou Rosemaryino dieťa (Rosemary’s Baby). Napriek tomu, že sú filmoví susedia, sa však vôbec nestretávajú. Až do samotného hollywoodskeho konca, ktorý ich spojí a Rickovi sa splní jeden zo snov. A to drink v dome Polanského, ktorý neprekazí ani fakt, že u Ricka sa iba pár minút dozadu odohral krvavý masaker.

Okrem samotnej atmosféry roku ’69 môžeme vďaka Tarantinovi nahliadnuť aj do fungovania Hollywoodu. To, že známosti na správnych miestach boli dôležité, snáď netreba prizvukovať. Okrem toho, ako môžeme vidieť na prípade Cliffa, ak sa o vás v kuloároch povráva niečo negatívne, vaša kariéra nadobro skončila. Dobré meno a povesť sú totiž prvoradé. A tu sa dostávame k ústrednej dvojici – Rickovi Daltonovi a Cliffovi Boothovi, ktorých stvárnili Leonardo DiCaprio a Brad Pitt.

„Jeden deň“ Zlatej éry Hollywoodu

Zaiste množstvo divákov bude filmu vyčítať prílíš pomalé tempo. Prvé dve hodiny zo 162 minút totiž iba sledujeme, ako sa tieto jednotlivé dejové línie vyvíjajú, ako si žijú svoje životy, občas sa stretnú, no nejako výrazne sa navzájom neovplyvňujú. Tarantinovi sa podarilo dokonale vykresliť amosféru daného obdobia v Hollywoode pomocou stretu reálnych udalostí s vyfabulovanými fiktívnymi postavami a situáciami. A práve v tom tkvie podľa mňa genialita nie iba tohoto filmu, ale aj samotného Tarantina.

Nehľadajte teda za tým nutne nejaký príbeh, nechajte sa unášať jednotlivými udalosťami, ktoré do seba na konci zapadnú. A čo je viac hollywoodske, ako reklama na výrobok, ktorý herec, čo ho prezentuje, absolútne nenávidí, no napriek tomu je pred kamerou z neho absolútne rozčarovaný? Tarantino dotiahol do konca každú jednu maličkosť a záver ešte viac spestril vymyslenou reklamou na cigarety.

A čo by to bol Tarantino bez scien plných explicitného násilia a istého béčkového námetu? V závere sa rozhodol vzdať reálnej linky s Mansonom a Sharon Tate. Mansonovi vyslanci totiž namiesto domu Polanskich vtrhli ku Rickovi Daltonovi. Rick si užíva vo svojom bazéne, zatiaľ čo Cliff čelí zúrivým hippies návštevníkom, ktorí prišli do domu za účelom zabiť jeho členov. A v tejto chvíli sa rozpúta najväčšia krvavá akcia. Ak však patríte medzi Tarantinovych skalných fanúšikov, takéto niečo vás nemôže zaraziť a dokážete sa na tom, čo sa práve odohráva pred vašimi očami, perfektne zabaviť.

Navyše, aj keď môže útok psom, niekoľkonásobné trieskanie hlavy ženy alebo upálenie zaživa plameňometom znieť po tomto všetkom akokoľvek bizarne, Tarantino to skvelo zrežíroval a práve táto sekvencia predstavuje obrovskú čerešničku na torte. A je to hlavne obrovské vyvrcholenie všetkého, čo sme doposiaľ videli. Bezprostredné, štýlové, ku ktorému sa od začiatku schyľovalo.

Nie je to iba o deji

O čom teda Vtedy v Hollywoode skutočne je? Myslím, že pri sledovaní by sa mal divák zamerať predovšetkým na atmosféru, ktorú mu Tarantino prináša. Tak, ako si niektorí z nás píšu denník, Tarantino sa rozhodol život v Hollywoode, počas doby v ktorej vyrastal, zvečniť týmto spôsobom. Ak teda čakáte najmä scény plné akcie či napätia, zostanete sklamaní.

Napätie vo filme však prítomné je. Avšak väčšinou naznačené vizuálne, pomocou scén či situácií. Napríklad hippies potulujúci sa po uliciach počas priebehu Vietnamskej vojny, Cliff na návšteve farmy, na ktorej sú naozaj zvláštne postavy – v skutočnosti Mansonov vraždiaci gang alebo samotný pocit ich prítomnosti a fakt, že si uvedomujeme, čo majú v pláne.

V snímke môžeme nájsť okrem vykreslenia vtedajšieho Hollywoodu aj mnoho ďalších vecí, ktoré Tarantina ovplyvnili. Nie je tajomstvom napríklad jeho kladný vzťah k režisérovi Romanovi Polanskému. Ako informuje napríklad portál Vanity Fair, je známy dokonca fakt, že sa Tarantino Polanského zastal v kauze znásilnenia iba 13-ročného dievčaťa. Nechýba ani asociácia na porno kino, v ktorej Tarantino odkazuje na to, že kedysi pracoval ako vyhadzovač práve v kine pre dospelých.

Alebo svet westernových filmov, na ktorých ako chlapec vyrastal. Dôležitý je aj samotný rok 1969 a všetky udalosti, ktoré sa počas neho odohrali. Napríklad aj zvýšená kriminalita v domoch hollywoodskych hviezd. A množstvo ďalších podobne zakomponovaných maličkostí, ktoré možno divák pri sledovaní ani nezachytí, no pre samotného režiséra sú pre vyrozprávanie tohoto príbehu kľúčové.

Tarantinov špecifický štýl

Tarantino navyše priniesol svoj bežný štandard, čo sa týka výberu skvelej hudby, tentokrát ladenej do danej doby, v ktorej sa film odohráva. Divák vďaka tomu môže často sledovať scény, pri ktorých Cliff brázdi ulice Los Angeles v luxusnom aute a počúva neuveriteľne pútavý soundtrack. Ak si ešte po tomto všetkom môžem trúfnuť povedať, že niečo dominuje, je to určite scenár, čo sa tiež pri Tarantinovi dá považovať za bežný štandard.

Geniálne vymyslené situácie a scény, spomínané prelínanie fikcie so skutočnosťou, no najmä dialógy, dialógy a dialógy. Množstvo hlášok, ktoré sa časom môžu stať kultovými. Medzi moju obľúbenú sekvenciu scén patrí napríklad tá s malým dievčatkom, ktoré stretáva Rick počas nakrúcania. Nielenže on počas nich zažíva svoje najväčšie emotívne vypätie, ale aj divákovi behá mráz po chrbte.

Najlepší film tohto roka?

Nemôžem si, samozrejme, trúfnuť povedať, aké nominácie porota Akadémie pre tento rok udelí. Pre mňa osobne však ide suverénne nie iba o jeden z najlepších (ak nie najlepší) film Quentina Tarantina, ale bezprostredne to najlepšie, čo som v kine počas priebehu tohto roka videla. Geniálne herecké výkony Leonarda DiCapria a Brada Pitta, skvostný scenár Quentina Tarantina, originálne zrežírované scény a takmer tri hodiny, ktoré by sa dali rozoberať oveľa dlhšie a minimálne mne sa z hlavy tak skoro nedostanú.

Napriek týmto mojím pocitom však rozumiem, ak film niekoho možno až nudil. Je možné, že kľúčom môže byť poznanie práve vyššie uvedených skutočností, aby divák chápal jeho genialitu. Alebo pokúsiť sa pochopiť, čo nám Tarantino naozaj hovorí. Ja však patrím bezprostredne do skupiny, ktorá sa už teraz teší na ďalšie zhliadnutie a detaily, ktoré mi unikli.

Naše hodnotenie: 5/5

Pozri aj:

Hororové príbehy, krv aj nechutnosti. Novinku Nočné mory z temnôt sa vidieť oplatí, prekvapenie však…