Tanečná horúčka, alebo tiež tanečný mor, bola historická udalosť, pri ktorej stovky obyvateľov mesta Štrasburg nepochopiteľne tancovali celé dni. Táto mánia trvala až dva mesiace, než sa napokon ľudia záhadne prestali hýbať. Pravdepodobne od vyčerpania, keďže mnohí z nich odpadávali, niektorí dokonca zomierali. Jednoducho tancovali a nedokázali prestať. Dodnes historici nepoznajú pravý dôvod ani presný počet obetí, ktoré si táto mánia vyžiadala.

Všetko to prepuklo v júli v roku 1518, keď obyvateľov mesta zasiahla náhla a nekontrolovateľná túžba tancovať, uvádza portál History. Rozpútala to žena, známa ako Frau Troffea, ktorá vyšla na ulicu a začala v tichu ulice hýbať celým svojím telom. Tancovať vydržala dokonca celých šesť dní, uvádza web britskej spravodajskej stanice BBC. Bez jedla, vody či dokonca bez prestávky na oddych.

Ľudia naokolo ju spočiatku len sledovali, boli nesmierne zvedaví, prečo sa v tichých uliciach mesta náhle roztancovala. Sledovali ženu, ktorá sa hýbala bez hudby a nedokázala prestať. Občas ju skolilo vyčerpanie, ale do značnej miery ju neodradili ani ostatné varovné signály tela: bolesť, hlad či dokonca zahanbenie. Dokázala si udržať rovnaké tempo pohybu a v podstate sa hýbala neustále.

Skutočné šialenstvo však naplno prepuklo až neskôr, keď sa k nej po niekoľkých dňoch pridali desiatky ďalších obyvateľov mesta. Do týždňa ich bolo dokonca tridsať a ich počet sa neustále zvyšoval. Vedenie mesta to znepokojovalo, no náboženskí fanatici mali na celú udalosť iný názor.

Magistrát mesta tanečníkov podporoval

Ako píše internetová encyklopédia Britannica, podľa náboženských fanatikov existovalo jediné riešenie: tancovať ešte viac. A tak mestská rada zriadila cechové sály, v ktorých sa mohli zhromažďovať tanečníci či hudobníci, aby pokračovali v tanci. Nákazu to len zhoršilo a tanečné nutkanie nakoniec pohltilo až 400 ľudí. Rovnako ako Frau, ani oni si nevedeli vysvetliť, prečo to robili.

A tak tancovali, akoby ich niekto nútil, nohy im krvácali a triasli sa, šaty mali nasiaknuté potom. Na trhovisku, v uliciach a uličkách, vo dne či v noci. Jeden kronikár opisuje, že tanečníci sa dostali až do svätyne za mestom, kde im „dávali malé krížiky a červené topánky“, aby tancovali ešte viac. Pred svätyňou sa za nich modlili, nech to čoskoro skončí.

Žiaľ, modlitby nepomáhali, hýbajúca sa masa ľudí bola takmer nezastaviteľná. Navyše, topánky, ktoré im rozdal magistrát mesta, to ešte zhoršili. Nimi totiž dupali po nohách bosým tanečníkom, ktorých zranili a nikto si s nimi nevedel dať rady.

Zodraté nohy im krvácali

Zriedkavo sa zastavovali a nevšímali si dokonca ani stúpajúcu únavu alebo bolesť nôh, ktoré im krvácali. Ako píše The Guardian, ide o jednu z najpodivnejších epidémií v histórií, ktorá trvala takmer tri mesiace.

Mnohí tanečníci upadli do bezvedomia, niekoľkí dokonca zomreli. Mestská rada vycítila, že urobila chybu, keď tanečníkov podporovala, namiesto toho, aby ich zastavila. Nakoniec s tancujúcim davom spravili rázny krok – zakázali hudbu a tanec na verejnosti.

Mánia začala ustupovať začiatkom septembra v roku 1518. Išlo pravdepodobne o poslednú tanečnú mániu v Európe, ktorá sa uskutočnila medzi 10. a 16. storočím.

Smrť ľudí popierali

Táto zvláštna udalosť vyvoláva množstvo doteraz nezodpovedaných otázok. Prečo mestská rada podporovala ľudí v tom, aby ešte viac tancovali? Prečo tanečníkom nanútili červené topánky? A koľko ľudí skutočne zomrelo?

Podľa vtedajších vysvetlení obyvateľov mesta posadol démon. Keďže si nikto z odborníkov nevedel vysvetliť, prečo ľudia dokázali tancovať na ulici niekoľko dní, vzniklo mnoho rôznorodých teórií. V encyklopédii Britannica sa píše, že počas celej doby trvania si tanečná horúčka vyžiadala až pätnásť obetí denne. Samotné mestečko Štrasburg však neuvádzalo presný počet úmrtí, v spisoch nebolo dokonca ani to, že k nejakým úmrtiam vôbec došlo.

Tento šialený tanec inšpiroval spisovateľa Sebastiana Branta k napísaniu knihy s názvom Loď bláznov a túžil týmto ľuďom pomôcť. Chaos v uliciach ho miatol, a preto išiel za svojimi kolegami z mestskej rady. Spoločne sa poradili s miestnymi lekármi, čo mohlo šialenú tanečnú mániu spustiť. Tí mali jediné riešenie. Bláznivý tanec bol podľa nich dôsledkom „prehriatia krvi“ v mozgu tanečníkov. V rovnakom regióne bolo počas stredoveku zaznamenaných sedem ďalších prípadov tanečného moru.

Masová hystéria

Samozrejme, tanec nespôsobila „prehriata krv“, ako to uvádzali tamojší lekári. Historici v 20. storočí naznačili, že postihnutí mohli konzumovať potraviny kontaminované plesňou námeľ, ktorá vzniká na vlhkom obilí a produkuje chemickú látku. Námeľ je vývojovým štádiom huby kyjaničky purpurovej, ktorá parazituje na ražni, jačmeni, ale aj na iných divoko rastúcich trávach. Tá sa s pomocou chemickej úpravy mení na drogu LSD. Môže vyvolať desivé halucinácie a prudké zášklby.

Je však veľmi nepravdepodobné, že po zjedení takýchto potravín by ľudia mohli tancovať celé dni. Rovnako nepravdepodobné je tvrdenie, že tanečníci boli náboženskí fanatici. Najdôveryhodnejšie pôsobí vysvetlenie historika Johna Wallera, ktorý tvrdí, že išlo o davovú psychózu a obyvatelia Štrasburgu sa stali obeťami masovej hystérie.

Ako uvádza web History Daily, mohlo ísť tiež  o prepuknutie Sydenhamovej chorey, neurologického ochorenia, ktoré spôsobuje rýchle, mimovoľné a nekoordinované trhavé pohyby končatín a iných častí tela. Choroba, tiež známa ako „tanec svätého Víta“, sa lieči najmä antibiotikami. Pokiaľ by obyvatelia Štrasburgu skutočne trpeli týmto ochorením, v roku 1518 na ňu neexistovali ešte žiadne lieky, a tak museli len tancovať, až kým neodpadli. Toto všetko sú však len dohady, najpravdepodobnejšie išlo o spomínanú davovú psychózu.

V minulosti došlo ešte k niekoľkým takýmto podobným udalostiam. V 11. storočí sa masové tance uskutočnili aj v Kölbigku v Sasku. Vtedy ľudia verili, že ich príčinou bola posadnutosť démonom, alebo išlo o akýsi boží trest.

V 15. storočí zasa jednu ženu pohryzla tarantula, ktorej jed spôsobil „kŕčovitý tanec“. Jediným spôsobom, ako vyliečiť uhryznutie, bolo vraj vrtenie sa do rytmov správnej hudby. Aj v tomto prípade si mnohí mysleli, že ide o zásah zhora.

Pozri aj:

Brutálna mučiaca technika, ktorá fyzicky neublížila: Studené kvapky vody padali obeti na hlavu, zošalela do…