Canavero čelí mnohým prekážkam, od tých etických, až po vedecké, vyzerá to však tak, že ho nič nezadrží. Minulý rok vykonal operáciu, ktorou chcel svoj koncept podporiť. Rozdelil psovi miechu a následne sa ju pokúsil opäť spojiť, čo je pri transplantácii hlavy u ľudí najväčšou prekážkou.

Nedávno Canavero spolu s chirurgom z Číny, Xiaopingom Renom uverejnil ďalší diskutabilný výskum, v ktorom hlavu jedného potkana prišili k telu ďalšieho. Experiment bol opakovaný na mnohých ďalších zvieratách, vedci tak vytvorili niekoľko dvojhlavých potkanov. Nepripomína vám to zatracované neetické experimenty z minulosti?

Väčšina zvierat v Canaverových experimentoch prežilo len niekoľko dní. Dvojhlavé potkany žili v priemere 36 hodín a Canavero odmietol zverejniť detaily experimentu s oddelením miechy u psa. Udržať zvieratá nažive však nebolo Canaverovým zámerom. Cieľom je dokázať, že tieto procedúry bude možné čoskoro vykonávať aj na ľuďoch.

Touto myšlienkou sa zaoberalo už množstvo vedcov s ušľachtilým zámerom zachrániť ľudí trpiacich závažnými ochoreniami, ako je napríklad spinálna svalová atrofia. Experti však tvrdia, že existuje príliš mnoho dôvodov na pochybnosti. Vedci tvrdia, že Canaverove experimenty so psami a potkanmi nepodporujú tvrdenie, že čoskoro bude možná transplantácia u ľudí. Čelila by totiž týmto piatim závažným prekážkam.

Hlava bez tela neprežije

Pri každej transplantácii musí byť darovaný orgán udržaný pri živote, až kým nie je voperovaný do tela prijímateľa. Akonáhle je orgán vybratý z tela darcu, začína odumierať. Lekári teda orgán schladia na teplotu, pri ktorej bunky spotrebúvajú také množstvo energie, aby orgán ostal nažive. Použitím roztoku studeného soľného roztoku je možné udržať pri živote obličky po dobu 48 hodín, pečeň po dobu 24 hodín a srdce po dobu 5 až 10 hodín.

Hlava však nie je samostatný izolovaný orgán, je to jedna z najkomplexnejších častí ľudského tela. Nachádza sa v nej mozog, oči, uši, nos, pery, koža a dve skupiny žliaz, ktoré produkujú hormóny, ale aj sliny.

Viac než storočie výskumov dokázalo, že akonáhle je hlava oddelená od tela, tlak v nej prudko klesá. Strata krvi a teda kyslíka by čoskoro zapríčinila komatózny stav mozgu a následnú smrť. Canavero a jeho tím tvrdia, že tento problém sa im podarilo vyriešiť tak, že ako zásoba krvi v pokuse s potkanmi poslúžil tretí hlodavec.

Imunitný systém

Jedným z hlavných problémov počas transplantácií je otázka, či telo prijímateľa darovaný orgán neodmietne. Imunitný systém prijímateľa zachytí látky na darovanom orgáne zvané antigény. Tieto antigény nie sú kompatibilné s antigénmi prijímateľa, čo môže spôsobiť, že imunitný systém zaútočí plnou silou. To je dôvodom, prečo takmer všetci pacienti berú po transplantácii imunosupresívne lieky, teda lieky na potlačenie imunity. Keďže hlava je oveľa väčší a komplexnejší orgán, riziko, že ho telo prijímateľa odmietne, je preto oveľa väčšie.

Operácia musí prebehnúť v priebehu hodiny

V roku 1970 bol vykonaný experiment, ktorý by bol v súčasnosti z mnohých dôvodov (hlavne etických) nemožný. Neurochirurg Robert White transplantoval hlavu opice na telo inej opice. Telá oboch opíc udržiaval počas celej operácie schladené na 15°C. Opica následne s transplantovanou hlavou prežila celých 8 dní, kým telo hlavu neodmietlo.

White aj Canavero došli k záveru, že operácia musí byť vykonaná v priebehu hodiny. Canavero tvrdí, že obe hlavy, darcu aj príjemcu, by museli byť oddelené od tela v rovnakom čase. Lekári by museli pripojiť hlavu k telu, ktoré chcú udržať nažive veľmi rýchlo, pričom obe telá by museli mať v danom čase pozastavený krvný obeh.

Je nesmierne náročné spojiť dohromady dve miechy

Na to, aby bol hlava schopná komunikovať s novým telom a kontrolovať ho, miecha a mozog musia byť bezchybne prepojené. Toto sa pri transplantácii opičej hlavy nepodarilo. Hlava transplantovaná na nové telo bola schopná vidieť, hýbať očami a prijímať potravu, od krku nadol však bolo telo paralyzované. Zdá sa, že to isté sa stalo v experimente so psom. Vedci tvrdia, že potrebujú od Canavera viac dôkazov.

Canavero sa vo svojom príspevku v TED Talk vyjadril, že existuje špeciálne „biologické lepidlo“ s názvom polyethylene glycol, ktoré považuje za kľúč k vyriešeniu problému, ako dokonale prepojiť miechy. V 30. a 40. rokoch niekoľko vedcov toto „lepidlo“ vyskúšalo (ide o druh plastu) na spojenie miechy v experimente so psami. V tých experimentoch však šlo o pripojenie druhej hlavy ku psovi, nie k nahradeniu hlavy.

Canaverov plán zahŕňa aj uvedenie pacienta do stavu kómy približne na dobu jedného mesiaca, aby sa miechy mohli prepojiť. Ináč by sa mohli „špagety“ (ako to Canavero nazýva) tvoriace miechu mohli zauzliť a poskrúcať. Vedci však tvrdia, že dlhodobá kóma môže byť tiež rizikom. Lekársky indukovaná kóma môže spôsobiť infekcie, krvné zrazeniny a zníženú aktivitu mozgu.

Musí byť dokázané, že sa procedúra vydarila na zvieratách, aby musela byť vykonaná na ľuďoch

Všetky vyššie spomenuté problémy musia byť odstránené testovaním na zvieratách prv, než sa niekto podujme transplantovať hlavu človeku. A takéto testovanie na zvieratách čelí mnohým prekážkam, keďže sú nesmierne kruté a neetické.

V mnohých krajinách sú tieto experimenty nelegálne, Canavero a jeho tím sa však nenechávajú odradiť a hľadajú krajinu, kde by mohli v experimentoch pokračovať.

Pozri aj: Odrežú mu hlavu. Taliansky doktor chce urobiť šialenú operáciu už za 8 mesiacov

interez.sk (Petra Sušaninová) businessinsider.com