Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Krajina neobmedzených možností bola v minulosti aj desivým miestom pre otrokov čiernej pleti.

Rasizmus je, žiaľ, aj v súčasnej dobe v mnohých krajinách stále prítomný. Inak to nie je ani v USA. Súčasnosť sa však nedá ani porovnať s minulosťou, keď do tejto krajiny prúdili tisíce otrokov z Afriky, aby tu robili na poliach. O otroctve v USA sa u nás veľa nehovorí, ani neučí, no pravdou je, že krajina aj vďaka nedobrovoľnej práci násilne dovezených otrokov náramne zbohatla. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Do USA sa prví otroci dostali už v roku 1619. Kým prišlo k jeho zrušeniu v roku 1865, z Afriky sem bolo privezených 5 miliónov ľudí čiernej pleti. Mnohí zahynuli počas transportov a tí, ktorí nie, často trpeli neľudským zaobchádzaním zo strany otrokárov, zvyčajne bohatých belochov, ktorí vlastnili plantáže.

Život v pekle

Za každú chybu či previnenie boli otroci potrestaní, zvyčajne bitkou. Nebolo však výnimkou, že otroci boli zbití až tak, že na následky zranení umreli, alebo ich rovno zastrelili. Často za trest museli byť v okovách alebo ich iným spôsobom ponižovali.

Po zrušení otroctva v USA však trvalo ešte veľmi dlho, kým černosi získali status plnoprávnych občanov a neboli iba segregovanou menšinou.

Kolorizovanie fotografií

Umelecký fotograf Tom Marshall sa preto rozhodol, že nám svojou prácou priblíži, ako vyzerali americkí otroci, v podstate nie v až tak dávnej minulosti. Tom sa venuje kolorizovaniu starých fotografií a túto prácu robí až mrazivo dokonalo. Vďaka jeho tvorbe tak môžeme lepšie vnímať a chápať históriu.

Pre Interez Tom povedal, že kolorizovanie jednej fotografie mu trvá niekedy aj 10 hodín. Najviac času mu zabrala fotografia obchodu s otrokmi, ktorá je členitá a má množstvo detailov.

Za najsilnejšiu fotografiu uvádza portrét muža Willisa Winna, ktorý má údajne na fotografií 116 rokov.

Zbičovaný chrbát

Jedna z najznámejších fotiek reprezentujúca otroctvo pochádza z roku 1863 a ukazuje otroka Gordona, ktorý ušiel pánovi z Misssissippi.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Dvaja otroci

Fotografia vznikla niekedy počas občianskej vojny a ukazuje dvoch mladých otrokov v otrhaných šatách, ktorí ušli od svojho otrokára.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

116-ročný Willis

Na fotografií je Willis Winn, ktorý pri fotení tvrdil, že má 116 rokov. Pomocou rohu zvolával ostatných otrokov do práce.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Strýko Marián

Pravé meno tohto muža bolo Omar ibn Said a pred zotročením pôsobil v Senegale, kde učil na škole viaceré predmety, od matematiky až po teológiu. V roku 1807 sa dostal do otroctva v Južnej Karolíne ku krutému otrokárovi, od ktorého ušiel, následne bol zatknutý a uväznený. Odtiaľ ho kúpil iný muž, o ktorom sa však Omar vyjadroval ako o dobrom človeku.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Práca na poli

Mnohí otroci museli pracovať na poli, najčastejšie zbierať bavlnu. táto fotografia zachytáva výsadbu zemiakov.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Obchod s otrokmi

Fotografia zachytáva pohľad na dom Auction & Negro Sales v Atlante v roku 1864. Na tomto mieste sa vykonával obchod či dražba otrokov.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Bezmenný otrok

Fotografia starého otroka, ktorého osud či meno sú neznáme.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Bývalá otrokyňa Georgia Flournoy

Georgia sa narodila na plantáži v Alabame. Svoju mamu nepoznala, lebo zomrela počas pôrodu a Georgia pracovala v dome ako opatrovateľka. Fotografia pochádza z roku 1937, kedy je Georgia zachytená pred svojím domom.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Stará teta

Bývalá otrokyňa Julia Ann Jackson v roku 1938 pred chatrčou, v ktorej žila. Pokrčená plechovka v popredí snímky jej slúžila ako sporák.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Zvon proti úteku

Asistent federálneho múzea v Alabame predvádza zariadenie, ktoré používali otrokári na stráženie otroka pred útekom. Konštrukcia mala pôvodne na vrchu zvon a bola pevne pripútaná k otrokovi. Ak by sa pokúsil ujsť či skrývať, každý pohyb by spôsobil zvonenie, čím by na seba upozornil.

Foto: © Tom Marshall (PhotograFix) 2020

Viac o práci Toma Marshalla nájdete na jeho stránke photogra-fix.com.

Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2020.

Uložiť článok

Najnovšie články