Paríž je považovaný za mesto romantiky a jeho neodmysliteľnou súčasťou je Eiffelova veža. Ročne ju navštívia milióny turistov z rôznych kútov sveta. Viete však, prečo a ako jedna z dominánt Paríža vôbec vznikla?

Paríž, mesto lásky a kultúry

Paríž je plný krásnych budov, dobrého jedla a miest, ktoré by človek jednoznačne mal vidieť a zažiť. Miestne kaviarne, kde vám ponúknu čerstvé croissanty majú jedinečnú atmosféru a milovníci umenia zas môžu v múzeu Louvre stráviť pokojne aj celý deň bez toho, aby ich to omrzelo. Na svoje si prídu aj milovníci architektúry, ako teda môžete vidieť, je to mesto, ktoré sa jednoznačne oplatí navštíviť. Medzi najviac navštevované miesta Paríža patrí aj Eiffelova veža.

Eiffelova veža bola postavená pri príležitosti Svetovej výstavy spoločnosťou Gustave Eiffel & Cie a mala byť oslavou toho, že od Francúzskej revolúcie ubehlo už sto rokov. Ako informuje portál My Modern Met, veža mala byť akýmsi vstupom do epicentra Svetovej výstavy, kde malo byť prezentované umenie z celého sveta, ľudia si mohli užívať hudobné a divadelné predstavenia, obdivovať vynálezy a vedecké objavy. Veža bola len jedným z množstva nápadov, v hre bolo totiž až vyše sto projektov, o ktorých realizácii sa uvažovalo.

Umelci proti Eiffelovej veži

Aj keď mnohí dizajn železnej veže kritizovali, Eiffelova veža sa napokon stala neodmysliteľnou súčasťou Paríža a neoficiálnym symbolom mesta. Možno ste o tom nevedeli, no vznikla dokonca aj skupina protestujúcich umelcov s názvom „Umelci proti Eiffelovej veži“. Skupinka pozostávala zo skladateľov, spisovateľov či architektov, ktorí sa obávali toho, že Eiffelova veža zmaže hranicu medzi umením a inžinierstvom. Niečo také bolo pre nich nemysliteľné a snažili sa, aby si Paríž udržal svoju „čistotu“.

Vo februári v roku 1887 bola spísaná aj petícia, bolo však neskoro, keďže výstavba veže začala už v januári. Gustav Eiffel svoje dielo chránil najlepšie, ako vedel a vežu prirovnával k egyptským pyramídam, no protestujúci ho považovali za blázna a tvrdili, že veža je jeho kariérnou samovraždou. Aj keď po dostavaní Eiffelovej veže mnohí umelci svoj názor zmenili, mnohí ostali neoblomní a vežu naďalej otvorene kritizovali. Hovorí sa napríklad, že spisovateľ Guy de Maupassant, ktorí napísal slávne diela Miláčik a Guľôčka, každý deň jedával v reštaurácii na vrchole veže len preto, lebo to bolo jediné miesto v celom meste, odkiaľ nebolo možné Eiffelovu vežu vidieť.

Výťahy boli spustené až 26. mája, veža si však už vtedy získala srdce verejnosti a v tom čase ju už navštívilo takmer 30 000 ľudí. Do konca Svetovej výstavy Eiffelovu vežu navštívili takmer dva milióny zvedavcov, už od počiatku teda napriek ostrým protestom umelcov žala úspechy. Súčasťou Eiffelovej veže bolo množstvo lákadiel, bola tu napríklad spomínaná reštaurácia, cukráreň, svoje stanovisko tu mali francúzske noviny Le Figaro a nachádzala sa tu dokonca aj malá poštová pobočka, z ktorej mohli návštevníci svojim blízkym poslať pohľadnicu. Gustav Eiffel si na vrchole veže dokonca zriadil aj rezidenciu a súkromnú pozorovaciu stanicu, kde sledoval meteorologické javy a vykonával rôzne experimenty.

Veža mala byť len dočasnou expozíciou

Zaujímavé je, že Eiffelova veža mala byť len dočasnou expozíciou a Gustav Eiffel na ňu dostal 20-ročné povolenie. Po uplynutí tejto doby mala byť veža v roku 1909 opäť rozobratá a mesto by nadobudlo svoj pôvodný vzhľad. Jednou z podmienok budovania totiž bolo, aby bolo možné vežu jednoducho rozobrať a jej súčasti odniesť. Gustav sa však veže odmietol vzdať a navrhol, aby bola využívaná nielen ako turistická atrakcia, ale zároveň ako rádiotelegrafná stanica.

V roku 1912 z nej zoskočil Franz Reichelt, ktorý chcel predviesť svoj nový vynález, padák, no zahynul pri tom. V roku 1914 začala prvá svetová vojna a na vežu bola nainštalovaná rušička, ktorá výrazne sťažila situáciu Nemcov. Medzi rokmi 1925 až 1934 si tu zas nainštalovala reklamu spoločnosť Citroën, čo bola v tom čase najvyššie nachádzajúca sa reklama na svete. Veža sa stala aj terčom nejedného podvodu, napríklad v roku 1925 ju podvodník menom Victor Lustig „predal“.

Ak teda niekedy budete mať cestu okolo Paríža, určite si pozrite aj slávnu „Železnú dámu“.

Pozri aj:

Najväčšia jadrová katastrofa Brazílie: Z nemocnice ukradli rádioaktívne cézium, ožiarilo sa 250 ľudí

My Modern Met, Tour Eiffel, Wikipedia