V dobe streamovacích služieb je pomerne ťažké zaujať slovenských divákov kvalitnou pôvodnou tvorbou vysielanou tunajšími televíznymi stanicami. Divák totiž často dostane na streamovacích platformách o čosi viac. Dlhé roky slovenskí diváci nad pôvodnou tvorbou len frflali, pretože nespĺňala parametre toho, čo oni považovali za kvalitné. Teraz im ale slovenská jednotka medzi televíziami vytrela zrak novinkou Červené pásky. Tú si totiž dovolíme označiť za jeden z najlepších seriálových počinov poslednej dekády.
Slovenský seriál Červené Pásky
Samozrejme, aj na Slovensku vznikajú zaujímavé seriálové námety. Medzi to lepšie, čo sme z produkcie našich televízií mohli v posledných rokoch vidieť, možno zaradiť napríklad krimi seriály Za sklom či Mesto tieňov, no zaujali napríklad aj Milenky, či pôvodné seriály z dielne verejnoprávnej RTVS Hniezdo a Tajné životy.
Na prelome februára a marca však slovenské televízie – najmä Markíza a TV JOJ – začali vo veľkom propagovať aj svoje ďalšie seriálové projekty, ktorými si priamo konkurujú. Nie vysielacím časom, ale podobnosťou námetov – obe stanice sa totiž novinkami rozhodli zacieliť na mladšie ročníky a predostrieť im svoju víziu pôvodnej tvorby pre násťročných. A v oboch prípadoch kvalitatívne vyhrávajú práve seriály Markízy, čoho dôkazom je aj novinka Červené pásky.
Dva podobné námety, len jeden víťaz
Slovenskí diváci zvyknutí prepínať medzi jednotlivými stanicami zrejme zostali mierne zaskočení, keď si všimli, že ako Markíza, tak aj konkurenčná JOJ-ka, plánujú v rovnakom období vysielať 4 nové seriály (Jenny vs. Červené pásky, Pán profesor vs. Bola raz jedna škola) určené predovšetkým mladším divákom. Tento súboj námetov však po včerajšej premiére novinky Červené pásky s prehľadom vyhráva Markíza.
Emotívne, krásne, nádherné sľubné, plné silných odkazov, zmysluplné, dojemné – to je len zlomok z prvých diváckych reakcií na novinku z nemocničného prostredia, ktorú sa do vysielania rozhodla zaradiť slovenská komerčná televízna jednotka. Nie vždy sa stáva, že slovenský seriál dostane od divákov toľko pozitívnych reakcií. O to väčšie je prekvapením, že Červené pásky tieto slová chvály naozaj spĺňajú a svedčí o tom aj počiatočné hodnotenie na serveri ČSFD v hodnote 89 % (!).
Neslovenský seriál
Červené pásky sledujú príbeh skupiny ťažko chorých teenagerov, ktorí svoje životy vzhľadom na vážne diagnózy museli doslova presťahovať do nemocnice. V centre diania pritom nie sú lekári, ale práve títo mladí pacienti, ktorí majú aj napriek svojej chorobe rovnaké starosti, ako ich draví rovesníci a tú istú túžbu smiať sa, milovať a objavovať svet.
Nech oficiálna synopsa vyzerá akokoľvek tuctovo, výsledok sa naozaj vydaril. O pôvodnom slovenskom námete však hovoriť nemožno.
Istotne si každý všimne, že Červené pásky sú tak trochu „americkou“ drámou. Tento ráz seriál má vďaka tomu, že jeho námet pochádza z katalánskeho originálu Polseres vermelles a „po svojom“ ho už stihli vyrobiť na viacerých trhoch, vrátane Nemecka, Talianska či Ameriky, kde sa paradoxne tento seriál s dobrými ohlasmi nestretol. Slovenským tvorcom to však akosi vyšlo, poučili sa z chýb svojich predchodcov a predostierajú nám vskutku originálny počin hodný viacerých superlatív. A divákom dokonca neprekáža ani fakt, že naše nemocnice takto skôr nevyzerajú a nič obdobné sa v nich zrejme ani neodohráva (ak sa mýlim, tak ma opravte). Aj napriek tomu sa Červené pásky dokázali trafiť do čierneho (alebo lepšie povedané červeného).
Neokukané tváre, dôveryhodné dialógy
Dalo by sa povedať, že na Slovensku dobre spracovaný seriál určený mladšej cieľovke ešte nevznikol a ak aj, tak sa musel popasovať s nekompromisným publikom, ktoré doposiaľ vyrastalo len na zahraničných produkciách. Slovenskí tvorcovia totiž pôvodné námety pre teenagerov akoby nedokázali uchopiť z hľadiska dialógov, výberu vhodných hereckých predstaviteľov a pútavosti jednotlivých obrazov. V prípade Červených pások to neplatí.
Dialógy vôbec prvýkrát nevyznejú prihlúplo, pri počúvaní toho, čo teenagerskí hrdinovia rozprávajú, nemáte pocit silenosti a aj po hereckom stvárnení to celé pôsobí uhladene a prirodzene. A práve na tomto troskotá množstvo vôbec nie zlých námetov slovenských projektov – diváci to hercom neveria, pretože dialógy pôsobia strojene, čo je napokon veľký zabijak kvality.
Ďalším úspešným tromfom bol výber neokukaných tvárí. Pre väčšinu mladých hrdinov tvorcovia stavili na neznámych hercov, ktorí sa doposiaľ objavovali len v študentských filmoch a v prípade Červených pások ide o ich prvé veľké úlohy. Aj napriek (takmer) nulovým skúsenostiam dokázali podať lepšie výkony ako ich slávnejší kolegovia, pri ktorých sa zväčša herecké remeslo dedí po priezvisku.
Veľkým plusom je aj obsadenie známejších mien, ktoré sa divákom taktiež ešte nestihli príliš okukať a v Červených páskach priam vynikajú. Za zmienku stojí Dano Heriban, navrátilec do šoubiznisu Dušan Cinkota, miláčik nejedného muža Soňa Norisová, Gabriela Dzuríková či aj Alexander Bárta, ktorý to tento rok na televíznych obrazovkách doslova vyhral, keďže okrem markizáckej novinky ho môžeme vidieť aj v seriáloch na konkurenčných televíziách. Jasné, spomínaná pätica už má čo-to odhraté, no tu im ich výkony diváci uveria akosi viac.
Skvelá hudobná dramaturgia
Bez dobrej hudby by sa atmosféra v akomkoľvek seriálovom či filmovom diele budovala len veľmi ťažko. Aj v tomto prípade tvorcovia stavili na známe skladby blízke cieľovej skupine, ktorej je seriál určený. Úvod za zvukov piesne Fix You od Coldplay vás chytí za srdce prakticky okamžite a už vás nepustí do konca epizódy. Budovanie mládežníckej a smutnej atmosféry ale bude pokračovať aj naďalej – mladší diváci v priebehu trvania pilotnej epizódy spoznajú pieseň od Billie Eilish, aj legendárneho Davida Bowieho.
Vďaka dobre zvolenej hudobnej dramaturgii tak divák má pocit, akoby ani nesledoval slovenský seriál a aj to mu pridáva na atraktívnosti.
Iný druh produkcie
Zrejme kvôli tomu, že Červené pásky nie sú pôvodným slovenským námetom, museli tvorcovia pristúpiť aj k odlišnému spôsobu produkcie, než ako to býva v prípade iných pôvodných seriálov. Je tu totiž badať snaha zobrazovať svet z rôznych uhlov, scény sú režisérsky i vizuálne zvládnuté priam bravúrne, no môže sa stať, že niektorým divákom budú evokovať snahu silene sa podobať západnej produkcii, pretože takto to v slovenských nemocniciach skrátka nefunguje a toto slovenskí teenageri jednoducho nerobia.
Treba sa ale vedieť odosobniť a Červené pásky brať ako príklad toho, že aj to, čo vidíme v zahraničnej produkcii, je len prikrášlená fikcia. Tu ale na ňu slovenský divák nie je zvyknutý a preto iné projekty ako tie zahraničné radšej ani neskúša sledovať.
Bude sa mu dariť aj naďalej?
Je otázne, či markizácka novinka dokáže zaujať aj ďalšími epizódami. Katalánsky originál sa dožil celkovo 28 epizód v dvoch sériách. Americká verzia pod názvom Red Band Society aj napriek obsadeniu oscarovej Octavie Spencer zápasila s nedostatočnou sledovanosťou. Bola tak nízka, že seriál museli zrušiť a odvysielalo sa len jeho prvých 13 epizód.
Nemecká verzia vydržala na obrazovkách 3 roky v 30 častiach, talianska sa vysielala taktiež po dobu troch rokov a vzniklo 19 epizód. Markíza má zrejme v rukách nepochybný hit, o čom svedčia aj spomínané prvé reakcie divákov, je teda možné, že sa dočkáme aj ďalších epizód. Bude však dôležité neskĺznuť z vysoko nastavenej latky a aj naďalej k tomuto klenotu (naozaj ide o najvydarenejší, ak nie aj najlepší slovenský seriál, aký nám Markíza doposiaľ mohla ponúknuť) pristupovať citlivo.
Z takýchto seriálov sa treba skutočne radovať a ukazovať im podporu. Nevznikajú totiž často a ak áno, zvyčajne za nimi stojí skôr verejnoprávna televízia. O to väčším prekvapením je, že za Červenými páskami stojí práve Markíza, ktorá doposiaľ seriálovú tvorbu len narýchlo látala (s výnimkou spomínaného Mesta tieňov, Mileniek či Sestričiek, ktoré ale taktiež nepatrili k ich pôvodným námetom) a z mnohých ich počinov skôr srší amaterizmus a lacnota.
Prajem teda kreatívnemu tímu Markízy a aj ďalším tvorcom slovenských seriálov veľa šťastia. Presne tak, ako vo výsledku (ale len po prvej časti) vyzerajú Červené pásky, by totiž mali vyzerať aj ostatné slovenské seriály. Netreba sa báť experimentov a hlavne k tomu treba pristupovať s citom – slovenský divák totiž zvládne aj šialenejšie námety.
Nahlásiť chybu v článku