Premiér Igor Matovič uvažuje nad vypnutím krajiny, tzv. blackoutom. Ten si, ako uvádza TASR, predstavuje ako výnimočný stav počas niekoľkých týždňov, Matovič hovoril približne o troch týždňoch. Sľubuje si od toho, že by to umožnilo čo najrýchlejšie naštartovať ekonomiku, ktorá za súčasnej situácie bude dlhodobo trpieť.
Výnimočný stav by prakticky zastavil chod krajiny. Všetky podniky, obchody, vrátane potravín či lekární, by boli zatvorené, obmedzil by sa voľný pohyb osôb a v uliciach by sme mohli vidieť armádu. Aj takto by mohlo vyzerať vypnutie krajiny.
Zastavená mobilita ľudí
Ľudia by v takom prípade mali zastavenú, či iba obmedzenú možnosť cestovať. Už teraz lietadlá v podstate nelietajú, no autobusová, vlaková či osobná doprava funguje. To by sa pravdepodobne zmenilo. Medzimestské presúvanie hromadnou dopravou by nebolo možné. Aj presun osobnou dopravou by bol komplikovaný, je možné, že by bola nasadená armáda a silové zložky, ktoré by zatarasili cesty a umožnili presun osôb iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch.
Takisto by boli hranice hermeticky uzavreté, nikto by nemohol na Slovensko prísť, no ani z neho odísť.
Vyľudnené mestá
Obmedzené by bolo aj osobné vychádzanie. Niečo podobné môžeme vidieť v Taliansku, kde ľudia môžu vychádzať iba v špecifických prípadoch, napríklad keď idú na nákup alebo do práce a na to musia mať povolenie. V prípade „vypnutia krajiny“ by pravdepodobne aj toto bolo obmedzené. Ľudia by museli jednoducho ostať doma, nesmeli by vychádzať, jedine v skutočne výnimočných prípadoch, ktoré by im boli vopred schválené.
Zabezpečenie stravy
Blackout by sa nemohol uskutočniť zo dňa na deň. Ak by sa rozhodlo, že k nemu príde, musel by byť riadne ohlásený, aby sa naň ľudia mohli pripraviť. Bolo by potrebné urobiť veľký nákup, rozpočítať si jedlo, štát by pravdepodobne vytvoril zoznam toho, čo si treba zabezpečiť, aby ste prežili niekoľko týždňov bez vychádzania.
Samozrejme, niektoré skupiny obyvateľov, najmä starší, imobilní či osamelí ľudia, by mali problém. Štát by sa o nich musel postarať. To by mala pravdepodobne zabezpečiť armáda a takýmto ľuďom by musela nosiť jedlo či zabezpečiť im základné životné potreby.
Takisto by muselo fungovať vojenské zásobovanie. Ak by niekto potreboval núdzovo doplniť zásoby, musel by kontaktovať príslušné úrady a v prípade opodstatnenia by mu potrebné veci doniesla armáda.
Niečo by muselo aj tak fungovať
Drvivá väčšina ľudí by v prípade blackoutu sedela doma. Polícia, zdravotníci, armáda, zásahové zložky a niekoľko ďalších odvetví by však muselo stále fungovať. Štát by sa musel dokonale zladiť, vytvoriť výbor a systém na koordináciu, ľuďom, ktorí musia vychádzať von, dávať špeciálne povolenie.
Polícia či záchranky by museli fungovať naďalej, aby sa zabezpečila ochrana a zdravie obyvateľov, čo je v prípade, že niektorí ľudia sú chorí, kľúčové. Fungovanie štátu by tak muselo zabezpečovať niekoľko tisíc ľudí, namiesto súčasných státisícov. Správna koordinácia všetkých odvetví by tak bola nevyhnutná na zvládnutie blackoutu.
Dopady na ekonomiku
Igor Matovič si od toho sľubuje, že by sa týmto krokom zastavilo šírenie nákazy, čo by neskôr naštartovalo ekonomiku. Niektoré súčasné prognózy totiž hovoria, že takýto stav by mohol trvať aj viac ako rok. Už teraz sa ukazuje, že obmedzenia majú vplyv na slovenskú ekonomiku. Podľa premiéra by vďaka úspešnému blackoutu ekonomika mohla zažiť reštart.
To ale nemusí byť pravda a kríza by sa mohla naopak ešte viac prehĺbiť. Ako uvádza TASR, minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík je zásadne proti experimentom, ako zlikvidovať ekonomiku. Za takýto experiment označil návrh premiéra Igora Matoviča o vypnutí Slovenska. Sulík pre TASR uviedol, že pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje, je proti tomuto návrhu.
Po blackoute
Ak by k blackoutu naozaj prišlo, po jeho skončení by bolo veľmi naivné si myslieť, že by sa všetko vrátilo do normálu. Ľudia prichádzajúci zo zahraničia by stále museli byť umiestňovaní do povinnej štátnej karantény, niektoré obchody by ostali stále zavreté a je pravdepodobné, že aj potom by sme stále na verejnosti museli nosiť rúška.
Bude blackout?
To je otázka súčasných dní. Premiér Igor Matovič pripustil, že by sa na to chcel opýtať občanov, napríklad prostredníctvom širokého prieskumu. Je naozaj ťažké povedať, ako by sa ľudia vyjadrili a či by stačilo, aby sa za blackout vyjadrilo viac ako 50 % opýtaných. Je však jasné, že nie každý, a to aj z vrcholných predstaviteľov štátu, je za takéto riešenie a tiež nie je vôbec isté, či by blackout dokázal splniť svoj cieľ.
Nahlásiť chybu v článku