Pohár, ktorý po poslednom finále kradol argentínskym futbalistom z rúk slávny šéfkuchár Nusret, nie je pôvodnou trofejou určenou pre majstrov sveta vo futbale. Pred rokom 1970 dostávalo víťazné mužstvo trofej Julesa Rimeta – niekdajšieho prezidenta FIFA a takzvaného otca Majstrovstiev sveta.

Prelomová myšlienka

Ako uvádza portál SME, Jules Rimet síce nebol slávnym futbalistom, no do histórie najpopulárnejšieho športu sveta sa zapísal veľkými písmenami vďaka svojej funkcionárskej činnosti. Majstrovstvá sveta boli prehliadkou toho najlepšieho, čo futbalový svet v tej dobe ponúkal a vďaka prelomovej myšlienke francúzskeho vizionára sa od roku 1930 stal azda najprestížnejším svetovým turnajom.

Práve v roku 1930 prvý raz verejnosť uvidela trofej Julesa Rimeta – takzvanú Zlatú Niké. Približne 30 centimetrov vysokú pozlátenú sošku bohyne Niké (podľa Goal vtedy ešte nazývanú Victory) navrhol francúzský sochár Abel Lafleur, píše The Guardian. V tej dobe sa tiež hlavní predstavitelia dohodli, že trofej prejde do výlučného vlastníctva tej krajiny, ktorá trikrát dokáže vyhrať Majstrovstvá sveta.

Ohrozená nacistami

Hodnota pozlátenej trofeje s podstavcom z polodrahokamu nebola určovaná len surovinami, z ktorých bola vyrobená, ale tiež prestížou, ktorá z nej plynula. Jedinečné ocenenie tak muselo byť počas celej existencie dobre strážené. To platilo aj počas druhej svetovej vojny, keď si na ňu robili (podobne ako na mnoho iných artefaktov a relikvií) zálusk nacisti.

Po roku 1938 sa trofej Julesa Rimeta nachádzala v Taliansku. Vtedajší prezident talianskeho futbalového zväzu ju zo strachu prepašoval z banky k sebe domov, čím ju v podstate zachránil. Aj keď nacisti prehľadávali jeho dom, nevšimli si starú otrhanú krabicu pod posteľou, kde cennosť ukryl.

Nemci ju vraj vymenili, Brazília ju Anglicku odovzdať nechcela

Po nacistickej hrozbe prichádza na rad prvá konšpiračná teória o trofeji. V roku 1954 si ju víťazstvom na štyri roky zabezpečilo Západné Nemecko a uložilo ju vo Frankfurte. Fotoreportér Joe Coyle tvrdil, že po preskúmaní niekoľkých fotografií prišiel na rozdiel v rozmere zlatej sošky, ktorá mala byť v roku 1958 vo Švédsku o 5 centimetrov vyššia. Špekulovalo sa tak o tom, či ju Nemci vymenili, prípadne či bola upravená. Nič z toho sa ale ani po rokoch nepotvrdilo.

Ako píše portál History Extra, v roku 1966 hostili prestížny šampionát Angličania. V tej dobe mali trofej uschovanú Brazílčania, ktorí sa „na ostrovoch“ chystali zaknihovať tretí majstrovský titul, čím by si ocenenie privlastnili nastálo. Briti bojovali za to, aby sa pohár Julesa Rimeta dostal do Anglicka ešte pred šampionátom a mohli ho tak ukázať zvedavým fanúšikom. Podľa niektorých zdrojov však s tým mali veľký problém Brazílčania, ktorí sa nechceli sošky vzdať skôr, než to bolo nutné.

V Anglicku ju ukradli, Brazília zúrila

Medzinárodnej futbalovej federácii vtedy predsedal Angličan Stanley Rous a po veľkom tlaku sa napokon krajiny dohodli na tom, že trofej pricestuje do Anglicka a bude hlavnou atrakciou rôznych výstav. History Today uvádza, že hneď po príchode bola trofej uložená v londýnskom Lancaster Gate, kde bola súčasťou spomínaných výstav. Približne 3 mesiace pred začiatkom šampionátu sa na FA obrátila spoločnosť Stanley Gibbons, ktorá organizovala veľkú výstavu vzácnych známok a sošku Julesa Rimeta chcela vystaviť ako hlavný bod programu.

Prezident FIFA s tým súhlasil a jasne stanovil bezpečnostné pravidlá. Trofej, ktorá vtedy mala hodnotu približne 3-tisíc libier, nechal poistiť na vtedajších 30-tisíc libier. Pod vysokou ochranou a medzi známkami, ktorých vtedajšia hodnota bola 3-milióny libier, sa zdala byť trofej v bezpečí. Opak však bol pravdou a stačila len malá nepozornosť stráže. Približne medzi jedenástou a dvanástou hodinou soška jednoducho zmizla. Britská BBC kvôli krádeži prerušila vysielanie a obrovský škandál bol na svete.

Dodnes nie je známe, akým spôsobom ju páchateľ odcudzil, no vyšetrovanie neviedlo k nijakému záveru. Podozrivých bolo hneď niekoľko, no nikdy sa žiadne podozrenie nepotvrdilo. Páchateľ išiel na istotu, nič okrem trofeje nezmizlo. Scotland Yard nedostal na otázky žiadne odpovede a z Brazílie už začali chodiť mimoriadne nervózne odkazy, podľa ktorých by sa to v Južnej Amerike nikdy nestalo. Nuž, ani to nebola pravda, ale o tom neskôr. Brazílčania dokonca začali šíriť teórie, že európske krajiny im nechcú dopriať tretí triumf a vlastníctvo trofeje.