Foto: esa.int

Objav storočia sa však nekoná, v skutočnosti ide o usadeniny gejzírov.

Planéta Mars je predmetom mnohých skúmaní a očakávaní. Ľudstvo dlhé roky premýšľa nad tým, či má nejakých obyvateľov a ak áno, ako by mohli vyzerať, prípadne, či sa na ňom nájdu aspoň stopy života.

Článok pokračuje pod videom ↓

Objav sondy Mars Express spoločnosti ESA sa zdal byť blízko senzácii storočia. Na červenej planéte totižto zachytila záhadné škvrny, ktoré pripomínajú pavúkov. Ako informuje CNN Prima News, všetko je inak, ako sa zdalo.

Objav nie je tým, čím sa zdá byť

Sonda Mars Express nafotila na povrchu Marsu snímky záhadných objektov, ktoré pripomínajú pavúky. Svet na chvíľu zatajil dych a čakal, či sa potvrdí, že sa na štvrtej planéte naozaj nachádza život.

Foto: esa.int

Ukázalo sa však, že ide o usadeniny gejzírov vyvretých z hlbín Marsu.

Nejde teda o pavúky, ale o pozostatky gejzírov. Tie vznikajú tak, že Slnko na jar zahreje povrch planéty a aj tenkú podzemnú vrstvu zmrznutého CO2. Tento ľad z oxidu uhličitého sa pod povrchom mení na plyn.

Ako ďalej vo svojej správe informuje ESA, plyn sa postupne hromadí a vybuchuje do gejzírov a fontán plných piesku a kameňov. Tie sú schopné predrať sa aj cez meter hrubú vrstvu ľadu a po dopade späť na povrch Marsu sa tvoria tmavé škvrny veľké v priemere 45 metrov až jeden kilometer.

Foto: esa.int

Práve tento proces na Marse vytvára pavúčie vzory aj pod ľadom.

Väčšinou sú tieto škvrny viditeľné v tmavej oblasti červenej planéty, ktorá je nazývaná aj Mesto Inkov. Dôvodom tohto názvu je lineárna, takmer geometrická sieť hrebeňov, ktoré pripomínajú ruiny Inkov.

Mesto Inkov, formálnejšie známe ako Angustus Labyrinthus, bolo objavené v roku 1972 sondou Mariner 9 NASA.

Uložiť článok

Najnovšie články